Triezve porovnávanie demokraticky a totalitne usporiadaných spoločností prestáva byť aspoň pre skutočnú intelektuálnu elitu USA neporušiteľným tabu. Najlepšie mozgy Západu sa s čoraz výraznejším znepokojením zamýšľajú nad mnohými reálnymi parametrami zdanlivo protichodných politických systémov. Napríklad David Hume konštatuje, že každé vládnutie sa musí opierať o kontrolu myslenia, pričom sa to týka rovnako nejdespotickejších a najväčšmi vojenských režimov, ako aj tých najslobodnejších a najľudovejších.
   Americký disident číslo jeden Noam Chomsky uvádza, že v Brežnevovom Rusku človeka, ktorý kritizoval moc, mohli poslať do vyhnanstva alebo ho nútene vysťahovať na Západ. V typickom štáte závislom od USA, ako je Salvador, rovnakého kacíra postihne kruté mučenie a sadistická smrť z rúk príslušníkov elitných útvarov vycvičených v USA. Aj v samých Spojených štátoch boli nedávno dvaja černošski aktivisti zavraždeni v gestapáckom štýle za spolupráce americkej federálnej tajnej politickej polície FBI.
   V knihe Storočie hanby z roku 1880 Helen Jacksonová opísala, ako sa zachádzalo s nešťastným rodom pôvodných Američanov, ktorých neľútostne, zradne a brutálne vyhladili. Jej dielo je prakticky ignorované a v roku 1964 vyšlo v obmedzenom náklade dve tisíc výtlačkov. Obdivovaný rasistický historik Theodore Roosevelt, neskorší prezident USA, v slávnom, populárnom a čítanom spise Dobývanie Západu vyhlásil, že v politike voči Indiánom sa prejavovala slabosť, krátkozrakosť a sklon k sentimentálnemu humanizmu.
   Pred polstoročím George Orwell venoval pomerom vo Veľkej Británii svoju legendárnu knihu Farma zvierat, ktorá je rešpektovanou paródiou totalitných praktik. V neuverejnenom úvode ku knihe vystavil nelichotivú vizitku britským intelektuálom, keď okrem iného uviedol: "Na literárnej cenzúre v Anglicku je zlovestné, že je do značnej miery dobrovoľná. Neobľúbené myšlienky možno umlčať a nepohodlné fakty udržať v tajnosti bez toho, aby bol potrebný nejaký oficiálny zákaz." Autor vidí príčinu neutešeného stavu v ľudských vlastnostiach, akými sú podriadenosť a konformnosť, preto aj bez použitia sily je "každý, kto sa postaví proti vládnúcemu názoru, s prekvapujúcou účinnosťou umlčaný". Geniálny Orwell s priam prorockou jasnozrivosťou upozorňuje aj na skutočnosť, že "slobodnú tlač" kontrolujú "bohatí muži, ktorí majú všetky dôvody na to, aby k istým významným témam pristupovali nečestne". Niet pochýb, že keby nebolo Orwellovo dielo interpretované ako satira "nepriateľského" sovietskeho bloku, zostalo by neznáme a jeho autor by sa nestal na Západe ani hrdinom, ani významným spisovateľom.
   Podľa uznávaného autora diel z prostredia spravodajských služieb Ronalda Kesslera sa pracovný deň riaditeľa CIA začína brífingom u prezidenta a pokračuje súkromnými raňajkami s majiteľmi rozhodujúcich amerických médií. Azda preto sa nemožno čudovať, že Wall Street Journal z 15. septembra 1994 vyčíta americkému ministerstvu zahraničia, že podľahlo "politickej korektnosti, ktorá je prekliatím univerzít," keď akceptovalo jednu z dohôd OSN, ktorá zaväzuje všetkých signatárov, tedy aj USA, aby sa vyjadrovali k dodržiavaniu ľudských práv vo vlastnej krajine. V tomto prípade je - mimochodom - pozoruhodný aj útok "nezávislých" novín na zvyšky nezávislosti a korektnosti univerzitného myslenia na akademickej pôde. K podobným manipulačným praktikám možno priradiť postup, keď súčasný slovenský najpravdivejší denník nahrádza rozhodnutie súdu výsledkom ankety, ktorá vopred prisudzuje spáchanie trestných činov neodsúdenému človeku ("nepriateľskému politikovi") na báze prieskumu mediálne masírovanej verejnej mienky o jeho vine či nevine.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]