PAVOL JANÍK, básník, tajemník Spolku slovenských spisovateľov

   Máte v šuplíku svého pracovního stolu nějaké rukopisy, které se vám nedaří vydat?
   Vzhľadom na to, že mi v roku 2002 v rýchlom slede vo vydavateľstve CCW vyšli štyri knihy Rozhovory (o štátnosti), súbor aforizmov Špinavé čistky, zbierka básní Buď vôňa tvoja a reprezentatívny výber z mojej doterajšej ľúbostnej poézie Kmitočet tvojich bokov, preletel mojimi skutočnými i elektronickými zásuvkami v počítači riadny prievan. Napriek tomu v ľavom hornom šuflíku nerušene ďalej postupne zhromažďujem nové nápady a ich stručné náčrty.

   Jaké zkušenosti máte s nakladateli? Můžete vylíčit své potíže, či naopak dobré zážitky?
   O ťažkostiach by som rád hovoril v minulom čase a veľmi provokatívne. V roku 1989 som mal 33 rokov. Tvorivá generácia, ku ktorej patrím, v tom čase prišla o možnosť kontinuálneho osobnostného rozvoja, o elementárne profesionálne podmienky, a tým aj o možnosť skôr alebo neskôr získať tituly zaslúžilý a národný umelec a vytvoriť nielen originálne hodnotové vklady do pokladnice autentickej slovenskej kreativity, ale aj žiť dôstojný ľudský život na primeranej materiálnej úrovni. To, že sa v novembri 1989 naozaj niečo stalo, som zistil, keď sa mi doma ocitol rukopis mojej básnickej zbierky Hurá, horí!, ktorý bol vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ zaradený do edičného plánu a na základe kladných posudkov Ľubomíra Feldeka a Tomáša Janovica z 15. 6. 1989 a 1. 7. 1989 mi zaň dokonca Slovenský literárny fond už vyplatil stimul vo výške 15.000,- Kčs. Kniha napokon vyšla doplnená o niekoľko básní vo vydavateľstve Atrakt v roku 1991 v samizdatovej polygrafickej podobe. Medzičasom som sa už naučil pohybovať aj v ovzduší kapitalizmu, v ktorom je však objektívne čoraz menej kyslíka pre autorov ambicióznej umeleckej literatúry.

   Knižní trh je velmi dobře zásoben všemožnými tituly různých žánrů. Původní literatura však, až na několik spisovatelů, má mezi nimi velice slabé zastoupení, dokonce chybí řada mnoha skvělých autorů. V čem vidíte příčinu faktu, že čeští a slovenští nakladatelé nevydávají domácí autory?
   Je naozaj zaujímavé, že socializmus už bezprostredne po uchopení moci na prelome 40. a 50. rokov venoval mimoriadnu pozornosť duchovnému pozdvihnutiu spoločnosti, o čom na Slovensku svedčí vznik celého radu profesionálnych kultúrnych inštitúcií - vysokých škôl umeleckého smeru, filharmónie, vydavateľstva pôvodnej literatúry (Slovenský spisovateľ), televízie, hranej filmovej tvorby, siete divadiel, ktorá v nezmenenej teritoriálnej a organizačnej štruktúre pôsobí dodnes. A to boli ešte len začiatky systému, ktorý sa ďalšie štyri desaťročia humanizoval, kultivoval a zdokonaľoval. Súčasný stav knižného trhu nás názorne upozorňuje na to, čo je podstatou aktuálnej globalizácie, aby sme o nej náhodou nemali nejaké pochybnosti či dokonca ilúzie. Áno, ide o premenu zvyšného sveta na doplnkové trhy USA - vrátane umiestnenia produktov amerického filmového a vydavateľského priemyslu.

   Měli byste nějaké náměty, jak podpořit vydávaní české či slovenské literatury, klasické i současné?
   Dúfam, že sa na Slovensku neuskutoční zámer zvýšiť DPH vo vydavateľskej oblasti na 14 %, čo by bol naozaj ďalší trest za čítanie. Naopak - verím, že sa relevantné inštitúcie a ich vrcholní predstavitelia priklonia k úsiliu Spolku slovenských spisovateľov o systémové legislatívne riešenie zamerané na podporu vydávania pôvodnej literárnej tvorby. Existujú povzbudzujúce skúsenosti z menších európskych krajín, napríklad z Dánska či Chorvátska. Princíp spočíva v tom, že štát prostredníctvom odbornej inštitúcie nakupuje určitý počet výtlačkov pôvodných kníh pre sieť verejných knižníc. Popri podpore vydavateľov a spisovateľov ide aj o podporu čitateľov, do ktorých blízkosti sa dostanú diela, ktoré v ekonomických kritériách knižného trhu nemajú šancu. Pripravované opatrenie predpokladá ochotu, vôľu a porozumenie širšieho spektra politických síl. Zatiaľ slovenská literatúra trpí najmä v dôsledku straty kolektívnemu inštinktu sebazáchovy, spoločných obranných reflexov a profesionálnej solidarity, ktoré zlikvidovali ostré hrany fanatických názorových sporov, za ktorými sa črtajú ešte nabrúsenejšie hrany nezmieriteľných existenčných, finančných a kšeftárskych záujmov.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]