PhDr. BLAHOSLAV HEČKO (18. 9. 1915 Suchá nad Parnou - 22. 12. 2002 Bratislava), významný prekladateľ a popredný teoretik umeleckého prekladu, člen Spolku slovenských spisovateľov. Brat básnika a prozaika Františka Hečka a prekladateľa a básnika Víťazoslava Hečka.
   Románsku filológiu študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, na univerzitách v Ríme a Neapole. Bol redaktorom Československého rozhlasu, pracovníkom Matice slovenskej, Povereníctva školstva a kultúry, dlhoročným riaditeľom a neskôr redaktorom Slovenskej literárnej agentúry LITA (resp. Slovenského literárneho a divadelného zastupiteľstva), redaktorom Revue svetovej literatúry a vydavateľstva Slovenský spisovateľ.
   Na vysokej profesionálnej úrovni sprístupnil slovenským vnímateľom okolo 300 titulov básnických, prozaických a dramatických diel, predovšetkým z taliančiny a francúzštiny, ale aj z rumunčiny, češtiny a ruštiny. K najnáročnejším prozaickým projektom patria preklady Boccacciových Príbehov z Decameronu, Moraviových Nových rímskych poviedok, Balzacových Rozmarných poviedok a Chevalličrovho Zvonodrozdova. V prekladateľských výkonoch rozvinul širokú škálu originálnych kreatívnych postupov a invenčnú aplikáciu slovenských nárečových prvkov.
   V celosvetovom meradle sa stal rešpektovaným znalcom Goldoniho, z ktorého do slovenčiny pretlmočil 27 divadelných hier - spomeňme aspoň legendárne komédie Klamár, Mirandolína, Prefíkaná vdova, Sluha dvoch pánov, Škriepky v Chiozze a Štyria grobiani. Západoslovenský dialekt funkčne aplikoval pri kompenzácii charakteristického jazykového prejavu z benátskeho prostredia.
   Z talianskych veselohier umožnil vstup na javiská slovenských divadiel kľúčovým dielam De Benedettiho, Bettiho, Bertolazziho, De Filipa, Fo, Gozziho a ďalších autorov. Intenzívne sa venoval aj prekladu z tvorby L. Pirandella, z francúzštiny priblížil drámy Feydeaua, Moličra, Maeterlincka, Merleho... Väčšina prác našla uplatnenie aj v podobe rozhlasového a televízneho spracovania.
   K popularizácii svetovej literatúry a prekladateľského umenia systematicky prispieval mnohými odbornými štúdiami, ako aj publicistickými vystúpeniami v tlači a elektronických médiách. Kvintesenciu profesionálnych skúseností sústredil v kultovom esejistickom diele Dobrodružstvo prekladu (1991) a v mimoriadne úspešnej publikácii Nehádžete perly sviniam (1994), založenej na komparácii prísloví a porekadiel v dvanástich jazykoch nášho kontinentu.
   Literárna a prekladateľská hviezda Blahoslava Hečka bude navždy svietiť na nebi európskej kultúry.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]