Slovenský básnik a nonkonformný aforista Pavol Janík vydal zaujímavú knižku básní BUĎ VôŇA TVOJA (CCW, Bratislava 2003), vytvorenú z dvoch sekvencií - PONORKA DO VESMÍRU a OPRAVA TITANIKU.
   Skvelý vstup do zbierky je najlepšia autorská akvizícia. V Janíkovom prípade je ním báseň o New Yorku. Aký je New York v jeho pohľade? Před očami nám trčia hroty hranatého mesta. Mesta symbolizujúceho vyhroteného prudérneho amerického moralistu, mesta symbolizujúceho tupo zahroteného totálneho diktátora celej zemskej gule, splošťujúcej sa do taniera nášľapnej míny. V New Yorku sa predovšetkým stmieva. Šesťveršová charakteristika tejto metropoly a zároveň americkej cesty k hotdogovému ideálu krajiny neobmedzených možností:
   "Tisícramenný luster veľkomesta / píše každý večer na lesklý povrch vody / Einsteinov odkaz o rýchlosti svetla. / A ešte predtým súmrak zaplaví / strieborné plátno newyorskej oblohy / hektolitrami hollywoodskej krvi."
   Janík nám pripomenie skutočnosť, na ktorú radi zabúdame, aby sme mohli spomínať len na to pekné: "Smrť na nás ukazuje / prstom na spúšti. / Smrť, ktorá smeruje / k zachovaniu mieru."
   Autor žongluje so slovami, ktoré môžu zaujať zľahostajnených, ba aj podpichnúť otupených, pokiaľ im na ne kdesi na internetom potláčanom potlačenom papieri padnú oči, alebo rozhlasom odviazané Janíkove slová zasiahnu ich uši.
   Básnik metá slovami ako asfaltovými holubmi do arogantných jastrabov zo všetkých dnešných pentagonov i budúcich hexagonov. Smrť na nás ukazuje prstom na spúšti, pričom používa sprostredkovateľov vybavených právomocami i poradcami, ale aj sprostredkovateľov, ktorí iba plnia rozkazy skazy.
   Janíkova poézia nie je z môjho sveta, ale obdivujem jeho trúfalosť provokatívneho boriteľa nových slovných významov. Ohýbanie slov, rekonštrukcia slov, rafinovaná deštrukcia slov, invektívna demonštrácia slov, inštrukcia pomocou novoslov, demontáž a remontáž slov, novátorská slovotvorba, hra so slovami, výhra so slovami. Na počiatku bolo slovo, na konci provokatívne slová Janíkove. Sú to reklamy na absolútno.
   Knižka Pavla Janíka vyvoláva obdiv, ale aj nepokoj nad tým, že sa znova musíme učiť čítať, čítať medzi riadkami, nad riadkami, za riadkami, v rozpore s ustálenými poriadkami, čítať s napnutými, napätými neurónmi a rozpálenou kôrou mozgovou, ktorá nám inak pohodlne kôrnatie. Janík nás učí a mučí. Musíme sa učiť surfovať po jeho poetickom internete. Možno sa takáto rekvalifikácia niekomu v budúcnosti zíde pri lúštení dajakého novochetitského písma, odkazov z bájnej Atlantídy, nového purpurového kódu alebo posolstva z Alfa Centauri.
   A napokon ešte ponaučenie takrečeno do každodenného života, ktoré nájdeme v tomto Janíkovom štvorverší: "Život nás raz všetkých vypne / ako televízor / zunujeme sa mu, / prestaneme ho baviť."

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]