V súvislosti s naliehavo aktuálnymi otázkami - Aká kultúra? Aké Slovensko? - si dovolím parafrázovať podtitul novej knihy dlhoročného redaktora rozhlasovej stanice Slobodná Európa, šéfredaktora exilového časopisu Horizont, predsedu Únie slovenských spisovateľov a umelcov žijúcich v zahraničí a člena Spolku slovenských spisovateľov Imricha Kružliaka, ktorá práve vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Autor názov knihy Úteky z tiesne doplnil spojením V tôni dvoch totalít, pričom je zrejmé, že ide o politické pomery na Slovensku v rokoch 1939-45 a v nasledujúcom období do roku 1989.
   Podtitul vytvára sugesciu, že predtým a najmä potom Slovensko slobodne dýchalo a bezproblémovo sa rozvíjalo, čo na základe známych historických poznatkov i našej autentickej skúsenosti dozaista nezodpovedá realite v najrozmanitejších oblastiach - počnúc hospodárskou a sociálnou sférou a nekončiac hrubou mocenskou manipuláciou médií a kultúrneho diania.
   Patrím ku generácii, ktorá produktívnu časť svojho života chtiac-nechtiac prežila približne rovnako dlho v podmienkach pred a po roku 1989, vlastne už dlhšie po známych prelomových udalostiach európskeho a globálneho charakteru na rozhraní 80. a 90. rokov, a ktorá teda môže a musí racionálne a zodpovedne porovnávať konkrétne politické, materiálne, mediálne a medzinárodné okolnosti svojho bytia.
   Slovenská kultúra a v nej organicky aj niekdajší zväz spisovateľov, ktorého tajomníkom na federálnej úrovni bol v 80. rokoch 20. storočia súčasný minister kultúry SR Rudolf Chmel, existovala do roku 1989 v prirodzených kladoch i obmedzeniach vtedajšieho modelu usporiadania spoločenských a ekonomických vzťahov, ktorý pokladal umenie za významný nástroj ovplyvňovania verejnej mienky a tvorby štátnopolitického imidžu, preto mu venoval tak všestrannú ekonomickú starostlivosť, jako aj relatívne dôslednú ideologickú pozornosť. Pokiaľ ide o aktuálny stav, platí konštatovanie doterajšieho predsedu Spolku slovenských spisovateľov Jána Tužinského, že za slobodu sa vždy platí, ale my za ňu nielen platíme, ale sme na ňu aj doplatili. Inými slovami povedané, cenzúra sa dnes uskutočňuje najmä finančnými nástrojmi, ale aj čoraz úzkostlivejšie selektívnym prístupom v oblasti medializácie, medzinárodných vzťahov a spoločenského oceňovania tvorby.
   Akú kultúru má mať súčasná slovenská spoločnosť, ktorá sa programovo profiluje na báze jednostranného rozpútavania vlastníckych vášní, privatizačných pudov a všeobecnej chamtivosti povýšenej na oficiálnu štátnu ideológiu a zároveň dôsledne potláča ušľachtilé ľudské vlastnosti, akými sú súcit, spolupatričnosť, súdržnosť, svornosť a solidarita?
   Môže byť iná, ako sa už medzičasom stala - teda zdôrazňujúca najmä zmyslovosť a hedonizmus s trvalým sklonom k preferovaniu bizarnosti, úchylnosti a abnormality vo všetkých segmentoch ľudských prejavov a spoločenského pohybu?
   Terajšie udalosti na scéne slovenského verejného diania možno charakterizovať ako zrážku obchodných skupín a skupiniek, pričom pri určitých menách ťažko odhadnúť, prečo sa im prisudzuje členstvo iba v niektorej z nich, keďže sú nositelia týchto vzácnych mien v skutočnosti spätí s rozličnými i protichodnými politickými subjektmi a úspešne využívajú nimi garantovaný vplyv mocenských štruktúr v hospodárskej sfére.
   Napríklad aj predimenzované opatrenia pri príprave a úprave provizórnych parkovacích plôch vybavených mobilnými hygienickými zariadeniami a ďalšími náležitosťami v súvislosti s nedávnymi významnými duchovnými udalosťami v bratislavskej Petržalke signalizujú predimenzované náklady zo štátnych zdrojov, ktoré opäť pohltili najmä politicky spriaznené súkromné firmy. Na tomto príklade vidieť, že aj najušľachtilejšie úsilia nie sú ušetrené všadeprítomnému prízraku vyhranených materiálnych záujmov.
   Recept na riešenie stálych finančných problémov slovenskej kultúry je veľmi jednoduchý a iste ho dobre poznajú všetci ministri kultúry i financií po roku 1989. Spočíva najmä v legislatívnych opatreniach zaručujúcich daňové odbremenenie duchovnej, ak chcete nemateriálnej sféry spoločnosti a daňové zvýhodnenie podnikateľských subjektov, ktoré prispievajú na rozvoj kultúry, teda zníženie ich daňového základu o sumu, ktorú vynaložia na podporu vzniku a šírenia umeleckých hodnôt. Zámer doterajších vlád je však zreteľne opačný, čiže likvidácia autochtónnej slovenskej národnej kultúry a autonómneho slovenského literárneho jazyka, pretože predstavujú prirodzenú prekážku v rámci určitých geopolitických a ekonomických stratégií zahraničnej proveniencie. V tom spočíva ideologická podstata tretej totality, v ktorej tieni žijeme.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]