Trocha provokatívny a trocha extravagantný názov príspevku venovaného jednému z najvýznamnejších slovenských prozaikov druhej polovice 20. storočia Jánovi Lenčovi pri príležitosti jeho životného jubilea som si dovolil použiť nielen preto, že jubilant má zmysel pre nezvyčajné literárne postupy, umeleckú originalitu, kombinácie protikladov, vrátane spájania vznešeného a komického, ale aj preto, že autor, o ktorom je reč, naozaj je niekto - v rýdzo literárnom i číro ľudskom zmysle, teda v najlepšom zmysle pojmu, ktorým zvykneme označovať mimoriadne zjavy, postavy a osobnosti.
   Pravý ľavičiar Ján Lenčo vždy osciloval na rozhraní protiľahlých pólov života, preto je rovnako dobrým autorom historických románov, ako aj vynikajúcim zobrazovateľom aktuálnych tém i skvelým prognostikom v rámci rozvíjania postupov science-fiction. K jeho osobnostným konštantám popri umeleckej vynachádzavosti patrí aj trvalé napätie vo vzťahu k mocenskej hierarchii bez ohľadu na dátum pred rokom 1989 alebo po ňom. Tak sa z kritika posadnutosti mocou vo vzdialenejšej i bližšej hĺbke dejín stal v období ponovembrového návratu do histórie prominentným predstaviteľom Komunistickej strany Slovenska, ktorým je i na prahu 21. storočia, keď viacerí rešpektovaní politickí teoretici i praktici tvrdia, že ľavica už vlastne zanikla a tradičné súperenie konzervatívcov s ľavicovými prúdmi sa už prenieslo do ich čoraz otvorenejšieho a stále ostrejšieho konfliktu s liberalizmom.
   Ján Lenčo však predsa len nikdy neuznával autority, vždy dôsledne o všetkom pochyboval a ustavične vnímal skutočnosť v jej paradoxných súvislostiach. Preto aj v jeho jednoznačnom príklone k vyhranenej ľavici po tom, čo prišiel do módy úplne opačný trend spoločenského vývoja, diktovaný a reprezentovaný najmä dovtedajšími prominentnými stúpencami predchádzajúceho režimu, badať kontúry vzdoru a protestu práve tak proti sociálnej bezohľadnosti obnovovaných pomerov, ako aj proti konjukturalizmu väčšiny kariéryschopných obyvateľov, s ktorých názorovou obratnosťou a obrátkovosťou napokon už mali skúsenosti celé generácie doterajších priaznivcov i odporcov všetkých druhov politických systémov. Možno je v jeho nonkonformnom postoji aj odraz vedomia a poznania dôkladného znalca dejín, analytika súčasnosti a vizionárskeho autora sci-fi, ktorý veľa vie o kyvadlových zákonitostiach historického pohybu, preto ho mnohé mantinelizmy a extrémizmy neprekvapujú, ale napriek tomu ho úprimne znepokojujú a rozhorčujú.
   Večný mladík a doživotný rebel Ján Lenčo v plnej vitalite vykonáva aj funkciu tajomníka odbočky Spolku slovenských spisovateľov a člena predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov, ktorý si v tomto roku pripomína 80. výročie založenia. Som rád, že mám možnosť s ním úzko spolupracovať už niekoľko rokov a že som mal možnosť byť aj pri tom, keď mu predseda Svetového kongresu Slovákov a významný americký podnikateľ Paul Rusnak na návrh vtedajšieho predsedu Spolku slovenských spisovateľov Jána Tužinského v Budmericiach 22. júna 2000 udelil Literárnu prémiu Paula Rusnaka v kategórii próza za racionálno-analytický prístup k rozvíjaniu polyfunkčných žánrových a naratívnych štruktúr.
   Vzhľadom na to, že dozaista budem mať príležitosť jubilantovi vysloviť srdečné blahoželania pri našom najbližšom osobnom stretnutí, pripomeniem teraz už iba neznámu báseň známeho prozaika Janka Lenča, ktorú som nedávno našiel v pražskom časopise Slovanská vzájemnost (č. 53/2003) - "Veční bratia: Prežívame chvíle ľudskej krásy, / keď sa občas stretáme spolu / so spomienkou na vzácne časy / vlády poriadku, lásky - i bez protokolu. // Po víťazstve nad vrahmi ľudstva / žili sme dlho v šťastí, radosti. / Vtom prišiel k nám zradný sudca / s cieľom, že z domova nás vyhostí. // Budeme kráčať stále spolu, / aj keď nás na čas rozdelili. / Hlavu neskloníme nikdy dolu / zjednotíme zas svoje sily."

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]