Pri príležitosti 42. ročníka Poetických večerov v macedónskej Struge vydali antológiu 59 básnikov zo 44 krajín - vrátane Belgicka, Brazílie, Bulharska, Cypru, Číny, Dánska, Egypta, Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Indie, Írska, Izraela, Japonska, Kanady, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Ruska, Španielska, Švajčiarska, Švédska, Talianska, Turecka, Ukrajiny, USA a Veľkej Británie. Slovenskú lyriku reprezentujú traja autori - Pavol Janík básňami Koncert, Chryzantematika a Farby, Jaroslav Rezník básňou Čo je to láska a Milan Richter básňou Videný v snehu, venovanou Tomasovi Tranströmerovi, ktorý zhodou okolností svojou tvorbou autorsky participuje na tejto antológii ako reprezentant Švédska.
   Ak ešte stále väčšina slovenských politikov nechápe, že literatúra je objektívne súčasťou reprezentácie Slovenskej republiky ako špecifický nástoj kultúrnej diplomacie, potom je na túto tému škoda čokoľvek hovoriť. Napokon - vravieť je striebro, mlčať zlato a mlčanie je výsadou práve básnikov.
   42. ročník Poetických večerov v macedónskej Struge tiež spolu s mnohými podobnými podujatiami v iných krajinách signalizuje, aký pravidelný medzinárodný literárny projekt zatiaľ absentuje na Slovensku, ak sa chceme pokladať za elementárne kultúrnu krajinu, ktorá sa okrem škandálov, odpočúvaní a protištátnych skupiniek prezentuje aj svojou autentickou duchovnosťou.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]