Neviem, ako genológia (teória žánrov) posudzuje Janíkove literárno-kritické miniatúry, či ich nazve útvarmi nachádzajúcimi sa nad vedou, pod vedou, vedľa vedy, súbežne s vedou, ich čitateľov prekvapia prinajmenšom dve skutočnosti: 1. vysoká miera kvalifikovanosti, 2. absencia publicistickosti.
Janíkov odborný jazyk (metajazyk) pomenúva javy slovenskej kultúry (dramaturgie, filmu, literatúry, literárnej vedy) lakonicky, výstižne a vecne.
Kniha Pavola Janíka NAD VEDOU (CCW, Bratislava 2003) - jeho charakteristiky slovenských básnikov a prozaikov, filmárov a dramatikov, ich diel za posledných asi 25 rokov (kniha sústreďuje 180 Janíkových teoretických miniatúr - recenzií, glos, úvah, analýz, kompozícií, článkov) majú prísne vedecký, takmer slovníkový charakter. Nenájdete v nich slovné parazity, slovné šumy, slová a výrazy - dobové klišé. Každé slovo je nositeľom originálnej vedeckej informácie. Roztrúsené po periodikách, Janíkove miniatúry nevzbudzovali svojou výpoveďou mimoriadny ohlas, ale teraz, sústredené vedľa seba, fascinujú svojou vernosťou a odbornosťou.
Máme pred sebou Janíkovu recenzentskú, glosátorskú, žurnalistickú produkciu od roku 1980 po dnes. Zaráža na nej absencia publicistickosti, čiže dobovej spoločenskej angažovanosti, stelesnenej v dobových slovných klišé - tak obdobia posledných desiatich rokov socializmu, ako aj prvých desiatich rokov revitalizovaného kapitalizmu.
Janíkove miniatúry sú svedectvom toho, že odbornosť a odborník, ak sú verní svojej podstate, prekračujú dobové spoločensko-politické požiadavky a zachovávajú si svoju nadčasovú platnosť. Ak by sme chceli v nich vidieť len "odraz doby", nájdeme ho v nadhľade, aký si aj literárna veda a kulturológia môžu zachovať v každom čase i nečase svojej existencie.
Čítanie Janíkových miniatúr je tríbením ducha, duše a mysle v službách slovenskej kultúry, umenia a literatúry.
Autor: Andrej Červeňák
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |