Renomovaný odborník na proletársku literatúru Štefan Drug po desaťročiach systematického zdokumentovávania, spracúvania a propagácie ľavicových a komunistických literárnych tradícií sa prihovoril neveľkému okruhu potenciálnych čitateľov knihou LITERATÚRA A POLITIKA PO SLOVENSKY
   (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2003), v ktorej však už nerozvíja revolučné idey spred novembra 1989, ale naopak s odstupom 15 rokov po novembri 1989 už odvážne kritizuje vývoj smerujúci k nastoleniu tzv. reálneho socializmu pred polstoročím (po roku 1945 a najmä po februári 1948) a hrdinsky likviduje súčasné ideály autentického socializmu. Zrejme si nevšimol, že v Európskej únii paradoxne vládnu prevažne socialistické strany.
   Autor preberá názorovú platformu ministra vnútra Vladimíra Palka (KDH) a ideológa Petra Zajaca (VPN-ODÚ-SKOI-DS-OKS), ktorí si však na rozdiel od súDruga uvedomujú, že socializmus opäť (tak ako pôvodne) prichádza zo západu a nie z východu. Preto (tiež na rozdiel od Druga) bojujú všetkými dostupnými mocenskými a politickými prostriedkami za zvrchovanosť Slovenskej republiky, ktorá by mala zachrániť kapitalistické nádeje našej vlasti pred nebezpečenstvom, ktoré predstavuje Európska únia ovládaná Socialistickou internacionálou. Drug, samozrejme, naďalej zostáva v zajatí svojho provinčného obzoru miestneho mudráka, kým jeho ideologické a politické vzory dovidia za hranice vidieckych klebiet a lokálnych ilúzií a celkom otvorene sa angažujú za likvidáciu neudržateľného modelu sociálneho štátu v celoeurópskych reláciách.
   V nudnej zmesi propagandy a udavačstva Drug, pravdaže, v duchu aktuálnej perfídnosti prehliada temné úlohy Dominika Tatarku, Ladislava Mňačka či Juraja Špitzera v represáliách prvej polovice 50. rokov 20. storočia. Nečudo - veď dnes ich všetci - vrátane vodcu Petra Zajaca - nekriticky uctievajú ako priekopníkov humanizmu, zástavníkov liberalizmu a modly demokracie. Drugovi rovnako uniká geopolitický a historický kontext, v ktorého rámci sa o povojnovej sovietizácii Československa rozhodlo na základe dohôd víťazných mocností o rozdelení sfér vplyvu - ich súčasťou bolo začlenenie strednej Európy do oblasti bezpečnostných záujmov ZSSR, reprezentovaného generalissimom J. V. Stalinom.
   Aj súčasný vývoj geopolitikých vzťahov a veľmocenských gravitačných polí Drug reflektuje z mentálnej úrovne zápecníckych krčmových rečí. Pochopiteľne nič nevie o tom, že od 70. rokov dnes už minulého storočia mala KBSE ako nový systém kolektívnej bezpečnosti postupne nahradiť bipolárny systém NATO verzus Varšavská zmluva. Súčasťou tohto procesu boli dve možné riešenia - rozpustenie NATO a VZ, alebo ich fúzia. V tomto zmysle malo byť Nemecko zjednotené buď ako vyvrcholenie tohto procesu, alebo ako jeho základ. Do úvahy prichádzalo zjednotenie Nemecka ako neutrálnej krajiny, alebo ako krajiny, ktorá bude zároveň členom NATO i VZ. Reálny vývoj, ktorý viedol k mnohým tragických dôsledkom, vrátane bombardovania Juhoslávie, dnes už poznáme. Isteže - Drug sa nepamätá ani na to, že začiatkom 90. rokov vtedajší prezident ČSSR Václav Havel žiadal súčasné rozpustenie oboch protiľahlých vojensko-politických blokov (NATO i VZ), ktoré označil za rezíduá studenej vojny. Medzičasom už bol V. Havel prezidentom členskej krajiny NATO, čo veľa prezrádza o etike politiky. Nad tým si však Drug, samozrejme, neláme hlavu. Napokon - o podobných veciach sa dozaista nedočítal v proletárskej literatúre, takže by musel začať čítať aj nejakú inú spisbu.
   Podľa aktuálnej telefonickej informácie riaditeľa vydavateľstva Slovenský spisovateľ (zo dňa 14. 10. 2004) si záujemcovia za rok kúpili asi 100 výtlačkov diela, ktoré medzičasom získalo výročnú Cenu Klubu nezávislých spisovateľov. (Ide o jednu zo šiestich členských organizácií AOSS - skupinu prevažne bývalých režimistov, ktorí sa usilujú dištancovať sami od seba prostredníctvom dištancovania sa od ľudí, ktorí na rozdiel od nich nikdy neboli natoľko na výslní bývalého režimu; radikálnejšiu formáciu podobných psycho-sociálnych typov predstavuje ďalšia členská organizácia AOSS - Obec spisovateľov Slovenska). Vzhľadom na nízky počet predaných exemplárov však vyvstáva oprávnená otázka nielen o zmysle vydania či ocenenia diela, ale aj o zmysle jeho recenzovania v periodiku, ktoré ma nesúmerateľne vyšší náklad.
   Zoči-voči cynizmu Štefana Druga, s ktorým reaguje na tragédiu bombardovanej Juhoslávie, azda už len vyvstáva otázka, či si práve vzhľadom na svoj vek, a teda nedlhú životnú perspektívu, potreboval postriekať svoj doterajší literárny portrét aj krvou nevinných obetí nezmyselného bombardovania Vojvodiny (čo malo riešiť konflikt vo vzdialenom Kosove) - vrátane detí, žien a starcov. Možno mu chýbalo, aby namiesto čínskej ambasády v Belehrade omylom zasiahli inteligentnou bombou jeho domácnosť v Bratislave.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]