Ako vieme - denník Sme vznikol (vrátane personálu) z tlačového orgánu Slovenského ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže, ktorý sa nazýval Smena. Jeho šéfredaktorom je syn niekdajšieho predsedu Komunistickej strany na Vysokej škole múzických umení, docenta marxizmu-leninizmu a neskoršieho disidenta Milana Šimečku; jeho významným prispievateľom je bývalý vedúci ideologického oddelenia ÚV KSS a neskôr disident Miroslav Kusý; jeho hlavným komentátorom je človek s bohatými propagandistickými skúsenosťami z vrcholných tlačových orgánov Komunistickej strany (Pravda a Nové slovo) Marián Leško. Vydavateľ denníka medzičasom skúpil takmer všetky komunistické, odborárske a družstevnícke značky novín s priehľadným cieľom obnoviť totalitný mediálny vplyv na Slovensku.
   Pre vývoj v celej strednej a východnej Európe po roku 1989 je charakteristické, že volené politické štruktúry sú sústavne konfrontované s nevolenými, ale vyvolenými politickými a mediálnymi štruktúrami. Súčasným útočiskom nezvoliteľných vyvolených štruktúr je popri denníku Sme Občianska konzervatívna strana (v parlamentných voľbách približne 6000 - slovom šesť tisíc - voličov) a jej ideologické centrum Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Momentálnym vyvrcholením politického kabaretu na Slovensku je patetický zápas o post nového šéfa tzv. Ústavu pamäti národa, ktorý práve na stránkach Sme zvádzajú protagonisti OKS/KI, medzi ktorými sa vynímajú deti prominentných komunistických funkcionárov.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]