Spisovateľka Anita Tešovičová pôsobila - čo sa azda v prípade autoriek ani nepatrí osobitne pripomínať - štvrťstoročie v rozhlasovej redakcii publicistiky; hojne prispievala básňami, poviedkami a satirickými útvarmi do literárnych a zábavných relácií.
   Rozprávky a poéziu pre deti a mládež publikovala tiež v rozhlase, ale aj v špecializovaných periodikách; výber z nich vyšiel knižne v roku 1986 pod názvom Kvetuškine rozprávky, neskôr Rok v prírode (1996) a Zvieratká v lese (1997).
   V televízii sa Anita Tešovičová uviedla bábkovou hrou Červenáčik - Peháčik (1990). Známa je aj ako autorka vyše dvesto dvadsiatich textov populárnych piesní. Na motívy predlohy Federica Garcíu Lorcu napísala scenár k rozhlasovému muzikálu Bohumila Trnečku Čarokrásna pani majstrová.
   Do širšieho literárneho kontextu vstúpila básnickými zbierkami Neodbytné refrény (1990), Biela mágia (1995) a Minúty nebom darované (2004), ako aj zbierkou aforizmov a epigramov V(r)tákoviny (2001). Nedávno jej vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov kniha básničiek pre deti predškolského veku Bola Mica u holiča.
   Najnovšia zbierka básní Anity Tešovičovej MATKY ODCHÁDZAJÚ TÍŠKO (SAUL, Bratislava 2006) vyviera z autentických zážitkov autorky, čo naznačuje aj v úvodnej poznámke slovami: "Nečakaj, čitateľ, efektné metafory, / keď túto knižku otvoríš - / tu sa ti prihovorí / stíšeným hlasom, plným pokory, / ešte vždy prihorúca / reč milujúceho srdca".
   Napriek autorkinmu počiatočnému upozorneniu v knihe popri úprimnosti a hlbokej citovej účasti nachádzame aj efektné metafory - či ak chcete - účinnú obraznosť. Spomeňme hoci len jeden presvedčivý príklad: "Infúzia / drobulinkých kvapiek útechy / pomaly do žíl steká. / Viem, nebude z nich rieka... / Vitaj však i ty, / skromný pramienok vlahy / v krajine môjho srdca, / už vysušenej žiaľom. / Šalom! / Buďte pochválené, kvapky, / viac napnite sa, žily! // Bola si, mama, s nami / o celú večnosť dlhšie, / než sme si zaslúžili".
   Autorka preukazuje svoj jedinečný zmysel pre odstup a nadhľad aj v najťažších životných okamihoch, čo dokumentujú nasledujúce verše: "Už sme ti nestihli dať / ku Dňu matiek / srdiečko z lásky. / Predbehla si nás o dva dni / a šla oslavovať svoj sviatok / do vyššej spoločnosti, / určite dokonalejšej, / ako je tá naša. / Nebolo to zo snobizmu... / Neodvažujeme sa robiť ti výčitky, / iba nám tu dole / preukrutne chýbaš".
   Anita Tešovičová v zbierke básní Matky odchádzajú tíško neprináša len hlboko osobné svedectvo o strate najbližšej bytosti, ale aj - a predovšetkým - myšlienkovo a tvarovo hodnotnú poéziu vo forme listov adresovaných matke odchádzajúcej z pozemskej púte do rýdzo duchovných sfér bytia.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]