Kniha Jozefa Boba KRÍŽOVÁ CESTA KULTÚRY s podtitulom Kritické reflexie z rokov 1989-2007 (Vydavateľstvo MS, Martin 2008) sa prostredníctvom výberu z esejí, rozhovorov, recenzií a zamyslení dotýka neuralgických bodov umeleckého a spoločenského života. Ide o autentické svedectvo jedného z popredných protagonistov vývoja slovenskej kultúry v uplynulých desaťročiach. Jozef Bob v rokoch 1959-1968 pôsobil v redakcii časopisu Zväzu slovenských spisovateľov Kultúrny život - spočiatku ako redaktor a neskôr aj šéfredaktor. Od roku 1999 je šéfredaktorom časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník. Vzhľadom na obsah a rozsah autorovej tvorby a profesionálneho pôsobenia dielo prirodzene nereflektuje iba obdobie od roku 1989 do roku 2007, ale osvetľuje mnohé podstatné aspekty a kľúčové okamihy moderných slovenských dejín od prelomu 50. a 60. rokov 20. storočia. A keďže autor vo svojej tvorbe zaostruje pozornosť na ešte hlbšie historicky zaradené udalosti, v publikácii úplne pochopiteľne a celkom organicky rezonujú ozveny slovenského kultúrneho a politického pohybu prinajmenšom od štúrovských čias. Treba jednoznačne konštatovať, že Jozef Bob nepodlieha módnej výmene názorových gravitačných polí, ale sa naďalej otvorene hlási k obrode socializmu od prvotných etáp prekonávania dogmatizmu a schematizmu, ako aj nadväzovania prerušenej kontinuity domáceho a svetového vývinového kontextu. Od 60. rokov dodnes je ustavične aktuálny a nevyhnutný zápas o humanizáciu a demokratizáciu. Už v legendárnych 60. rokoch demokratické ideály vehementne skloňovali najmä tí, ktorí ich v 50. rokoch ostentatívne pošliapali. Aj dnes sa určité kruhy samoobslužne definujú ako demokratické, hoci ide v ich prípade neraz o veľmi skreslené predstavy založené na vyvyšovaní sa nad väčšinu občanov, na pohŕdaní obyčajnými ľuďmi, na odtŕhaní sa od všednej reality a každodenných problémov tzv. jednoduchého človeka. Lenže nijaký človek nie je jednoduchý, každý je zložitý, jedinečný a má svoju neopakovateľnú duchovnú hodnotu i právo na dôstojný život. A neúspešných uchádzačov o primerané podmienky života je teraz v planetárnych rozmeroch niekoľko miliárd.
   Kniha nevdojak rúca aj stereotypný pohľad na Literárny týždenník, ktorý sa tendenčným pozorovateľom javí ako platforma nacionalizmu. Jozef Bob naopak zdôrazňuje zavŕšenie procesov z čias dnes už pozabudnutej rehabilitácie tzv. buržoáznych nacionalistov, rehabilitácie samého národa a jeho kultúrnych inštitúcií (najmä Matice slovenskej), davistov, SNP a revitalizácie skutočných demokratických hodnôt (teda nie autokratickej demokratúry úzkej skupiny vyvolených majiteľov jedinej mediálnej zjavenej pravdy o všetkom). Autor nepestuje ani notorické sťažovanie sa Slovákov na vlastný nepriaznivý osud, ale ani nepripúšťa bezbrehé rozpúšťanie slovenskej identity v záujmových sférach bližších či vzdialenejších národov. Autorovou víziou Slovenska aj pre 21. storočie je v siločiarach Európy a sveta naďalej kultúrna spolupráca na úrovni rovnocenných partnerov.
   Kniha Krížová cesta kultúry umožňuje kvalitatívne posunúť mieru poznania, zmapovať rozmanité stránky a sprítomniť ťažiskové hodnoty literárnej tvorby významného spisovateľa, popredného kultúrneho dejateľa a jedného z najvýraznejších filmových a televíznych scenáristov. Pripomeňme, najmä jeho seriálové projekty, ku ktorým patria Povstalecká história (o príprave a priebehu Slovenského národného povstania; spoluautor Viliama Plevza); Muži s plnou mocou (o založení Československej republiky); Roky prelomu (o povojnových rokoch 1945-48). Vrcholom Bobovej scenáristickej aj spisovateľskej tvorby je kniha Štúrovci (Atrakt 1992) a rovnomenný päťdielny televízny seriál (1991), ktorý režíroval Peter Mikulík a hlavnú postavu Ľudovíta Štúra stvárnil Dušan Jamrich. Tento seriál už Slovenská televízia vysielala v mnohých reprízach, čo svedčí o jeho nadčasovosti. Literárny vedec doc. PhDr. Rudolf Chmel, DrSc., (exminister kultúry Slovenskej republiky) Bobových Štúrovcov vysoko ocenil: "Vyšiel z jedinej produktívnej koncepcie: zachytiť nielen človeka v dejinách, ale aj dejiny v človeku, to jest z koncepcie, ktorá chce naše dejiny vedome poľudštiť, odanonymizovať a zároveň aj odmýtizovať, uprednostňujúc, ak to tak možno povedať, princíp rozprávačský... Bobova interpretácia štúrovského hnutia má tento ľudský rozmer, obsahuje aj istú kolektívnu dušu národa a pritom nestiera úlohu osobnosti v dejinách."
   Dodajme, že práve nová kniha Jozefa Boba plní rovnakú misiu vo vzťahu k uplynulým desaťročiam, pričom programovo včleňuje pohyb slovenskej literatúry a spoločnosti do rozhodujúcich estetických, myšlienkových a sociálnych prúdení v európskom i globálnom meradle.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]