Pôvodné zámery prevratu, ktorý vošiel do dejín pod označením nežná revolúcia, sa s odstupom dvoch desaťročí predsa len podarilo uskutočniť. Podľa viacerých rešpektovaných prameňov známe udalosti v strednej a východnej Európe, ktorá v roku 1989 patrila do sféry vplyvu ZSSR, mali niekoľko základných cieľov. Prvým želaním bola personálna (generačná) obmena politického vedenia v štátoch, ktoré sa medzičasom zo sovietskych satelitov stali americkými protektorátmi. Druhým zbožným motívom bola výmena dovtedajších dispozičných práv najvyššej nomenklatúry KSČ za reálne vlastnícke práva získané ekonomickou transformáciou v procese privatizácie. Treťou - donedávna zdanlivo najohrozenejšou métou prevratu – bolo odvrátenie technologického a hospodárskeho zaostávania Ruska najmä vo vzťahu k USA a dosiahnutie uznania Moskvy ako jedného z kľúčových geopolitických hráčov v celosvetovom meradle.
   K prvej požiadavke podstatných spoločenských zmien sucho poznamenajme, že reformovaná KSS v podobe SDĽ bola súčasťou už vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998–2002, kým dnes je najorganizovanejšou a určujúcou zložkou rozhodujúcej vládnej strany Smer-SD. O aktuálnych majetkových pomeroch príslušníkov niekdajšej socialistickej aristokracie a ich potomkov, z ktorých sa stala buržoázia bez prívlastkov, sa azda ani netreba osobitne zmieňovať.
   Prechodné výkyvy a problémy Ruska načas vyvolali ilúziu triumfu USA a zahmlili pozíciu Kremľa ako mocenského centra objektívne najväčšej a najbohatšej krajiny sveta.
   A cena, ktorú sme zaplatili za spomínané dary? Tak ako vždy v histórii: keď páni pijú, chudobu z toho bolí hlava. Aj účet novembra 1989 uhradili daňoví poplatníci, ktorí prišli o sociálne istoty, stretli sa s dávnejšie zabudnutou nezamestnanosťou a s otvorenou agresivitou militaristického kapitalizmu. Ale – zdá sa – že im vyhovuje poloha hlupáčikov manipulovaných bulvárnymi médiami. Kto chce kam, pomôžme mu tam.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]