Známy slovenský humorista sa preslávil viacerými vtipnými myšlienkami a s odstupom času sa prihlásil aj k autorstvu jedného zo sloganov Nežnej revolúcie: „Nie sme ako oni“. Pri tejto príležitosti poznamenal, že si vtedy ešte neuvedomil, že ani oni nie sú ako my. Nuž – áno, väčšina ľudí nie je taká duchaplná, taká populárna, taká bohatá, ani taká schopná získavať výhody v každej životnej a historickej situácii ako niektorí ich úspešnejší blížni.
   O úspešnosti sa však hovorí výlučne v komerčnej reklame, v politickej propagande sa uprednostňuje pojem slušnosť – tá sa pred dvadsiatimi rokmi mala stať vlastnosťou celej československej spoločnosti (žiaľ, nepodarilo sa) a v rámci aktuálnych komunálnych volieb by sa mala stať aspoň charakteristickou črtou hlavného mesta Slovenska (žiaľ, opäť sa to – ako vždy – nepodarí). Iný mysliteľ, ktorého si dovolím aj menovať, Vladimír Mináč koncom roka 1989 a začiatkom roka 1990 upozorňoval, že – keď sa priveľa hovorí o slušných ľuďoch – treba si dávať pozor na peňaženky. To ešte ani on netušil, že si treba dávať pozor aj na celý štátny majetok a že slušní ľudia nepohrdnú ani prestížnymi adresami (aj keby to mali byť rovno sociálne byty v centre bratislavského Starého Mesta).
   Manželka (ne)uvedeného humoristu sa celkom vážne uchádza o úrad primátorky Bratislavy a vo svojej predvolebnej komunikácii okrem iného používa spojenie: „Začína to drobnosťami“. Áno – takou drobnosťou je aj chýbajúce zvratné zámeno „sa“, pretože korektne po slovensky má veta znieť: „Začína SA to drobnosťami“. Práve tak aj záverečná sentencia („Zmena začína od nás.“) skvejúca sa nad jej pekným autogramom by mala mať správnu jazykovú podobu: „Zmena SA začína od nás“. To by azda – ako niekdajšia prominentná herečka a zaslúžilá umelkyňa – mohla vedieť aj sama, alebo by jej v tom mohol pomôcť manžel, ktorý sa popri herectve profiluje i ako autor – najmä piesňových textov, estrádnych scénok, filmových dialógov, muzikálových úprav, divadelných hier, ale aj revolučných hesiel.
   Ak môžem niečo poradiť takému skúsenému mediálnemu mágovi (čiže mudrcovi a čarodejníkovi), ktorý najnovšie prepožičal svoju tvár detektívovi v televíznom seriáli Kriminálka Staré Mesto, mali by do komunálnych volieb vyrobiť jeden mimoriadny diel s pozmeneným názvom Kriminálka Slušné Mesto. Námetom by mohlo byť prideľovanie atraktívnych bytov v centre Bratislavy, z ktorých sa zhodou okolností jeden ušiel aj ich rodine. Ale to zrejme nemožno očakávať od natoľko surrealistického seriálu, v ktorom postavu starého (čiže socialistického) policajta stvárňuje bystroumný intelektuál bývajúci v byte zariadenom ako múzeum.
   Mimochodom, keď je reč o prepožičiavaní tvárí, asi treba pripomenúť, že ďalší obľúbený komik z novembrových tribún kričal: „Ukradli nám tváre“. Žiada sa mi doplniť, že hercom bývalý režim tváre neukradol, ale si ich od nich riadne odkúpil (v prípade zaslúžilých a národných umelcov predstavoval honorár za jeden filmovací deň alebo za jeden deň strávený na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch 1500,- Kčs, čo zodpovedalo približne nástupnému mesačnému platu vtedajších absolventov vysokých škôl). Teda v skutočnosti niekto iný niekomu inému niekedy inokedy ukradol niečo iné – napríklad nám občanom obecné byty v bratislavskom Starom Meste.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]