Recenzent na rozdiel od vnímateľa publikácie básnika Karla Sýsa a fotografa Františka Dostála PAŘÍŽ ZA HUMNY PRAHY (Kaliba, Modřany 2011) sa nevdojak ocitá v podstatne odlišnej situácii. Kým percipient sa môže príjemne a pohodlne nechať unášať pôsobivými obrazmi zachytenými lyrickým perom a poetickým objektívnom, hodnotiteľ, posudzovateľ, interpret či sprostredkovateľ sugestívnych zážitkov by mal nájsť kľúč ako priblížiť pôvaby knihy, čo znamená či predpokladá vysvetľovať nevysvetliteľné alebo opisovať neopísateľné.
Napriek tomu sa pokúsim o načrtnutie niekoľkých postrehov. Vecne možno konštatovať, že vyše stostránkové dielo prezentuje vstupnú esej básnika Ajhľa Paríž a rovnomennú záverečnú úvahu fotografa, štrnásť veršovaných textov a väčšie množstvo čiernobielych snímok. Povznesme sa však nad uvedenú štatistiku, lebo charakter a význam knihy je tiež formou vznášania sa nad časovými a vzdialenostnými rozmermi ľudského bytia, pričom badať úsilie nielen umelecky preniknúť do dejinných, filozofických, sociálnych, architektonických a estetických špecifík kultového mesta európskej kultúry, ale aj vystihnúť paralely, ktoré z Paríža robia duchovné zázemie vari všetkých civilizovaných ľudí na svete, dozaista obyvateľov starého kontinentu a - z prioritného hľadiska autorov - osobitne Pražanov.
Dôležitým prvkom knihy je dôraz položený na každodenný život Parížanov, ktorý sa síce odohráva v jedinečných historických kulisách Mekky európskeho umenia a domova bohémov, ale ktorý má zároveň množstvo dramatických, paradoxných, úsmevných i tragikomických kontúr spoločných s osudom smrteľníkov našej epochy žijúcich v akomkoľvek súčasnom veľkomeste.
Jednoducho – vernisáž skvelých básní a znamenitých fotografií, ktorú si – vďaka publikácii - môže každý usporiadať kedykoľvek a kdekoľvek.
Autor: PAVOL JANÍK
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |