Stanislavu Repar (*1960, Bratislava) staršia stredná generácia slovenských literátov pozná pod predchádzajúcim priezviskom Chrobáková ako autorku, ktorej ambicióznosť a priebojnosť sa prejavovala azda väčšmi v prepiatej spoločenskej gestikulácii ako v kvalite jej textov.
Na obálke jej knihy TICHOŽITIA (Edition Ryba, Trnava)sa konštatuje, že od roku 2001 žije v Slovinsku. Píše v slovenčine i v slovinčine. Doteraz publikovala desať kníh. Z najnovších spomeňme titul Slovenka na kvadrát (Bratislava 2011, Ľubľana 2009), básnické zbierky Dotakniti se prazne sredine (Ľubľana 2010) a Nahá v tŕní (Levoča 2006), ako aj monografiu Ohnisko reči (Bratislava 2007). Preložila trinásť kníh, editorsky participovala na viacerých publikáciách.
Propagačný text vydavateľa charakterizuje jej najnovšie dielo aj slovami: „Tichožitia sú piatou autorkinou básnickou zbierkou. Poetka v nej odhaľuje najintímnejšie polohy človekovej zaujatosti tým druhým (tou druhou) až po prahový bod zraniteľnosti – vzájomnej, ale aj vlastnej. Stavia na neurčitej, unikajúcej stope »mystérií« (partnerskej) lásky, vylúčené však nie je ani ich postmoderné preformátovanie do insitnejších SMS a sofistikovanejších puzzle. Napriek hravým, aj sebaironický polohám, myšlienkovým kaskádam či jemne sentimentálnemu podsvieteniu emócií, pôdorys lásky, obrys ľúbostného vzťahu vyznačuje ako božsky tragický... a zrkadlovo zacyklený. La poésie pure, la poésie brute.“
Dlhší citát uvádzam preto, aby som dokumentoval, že, medzi slovami sa neraz stráca logická a vecná súvislosť, čo primerane vystihuje autorkinu rozkolísanú, málo obraznú poetiku s absenciou vkusu, ako ju poznáme už vyše dvoch desaťročí.
Autor: PAVOL JANÍK
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |