Memoáre filmového kritika Pavla Branka PROTI PRÚDU (Marenčin PT, Bratislava) zachytávajú dramatický príbeh muža, ktorého mama bola Ruska a otec slovenský Žid. Narodil sa v roku 1921 na lodi na Jadrane, detstvo prežil v Hačave a študoval v Bratislave. Za protifašistický odboj ho odsúdili na doživotie. Nacisti ho väznili na Slovensku a posledné mesiace vojny v koncentračnom tábore Mauthausen. V rokoch 1945 až 1956 prekladal a písal filmové kritiky. V roku 1948 vystúpil z komunistickej strany. V rokoch 1957 až 1970 bol redaktorom dvojtýždenníka Film a divadlo. Počas normalizácie publikovať nesmel. Vydal výber z publicistiky Straty a nálezy.
   Za celoživotné dielo získal filmovú cenu Slnko v sieti.
   „Nemám etapu, o ktorej by sa ťažko písalo. Všetky sú pre mňa minulosťou. Ani s obdobiami väzenia a koncentráku nespájam už žiadne negatívne pocity. Od svojho života som v citovom zmysle úplne dištancovaný,“ konštatuje 90ročný autor, ktorý kriticky hodnotí aj súčasnosť: „Dnešná doba nás ženie do záhuby oveľa viac a rýchlejšie než totality, ktoré nám nedali žiť. Neoliberalizmus a z neho plynúci konzumizmus nedá žiť našim deťom a vnukom.“
   Autobiografiu v rozsahu 219 strán autor rozčlenil do 40 kapitol zoradených chronologicky. Súčasťou knihy je DVD s filmom Hrdina našich čias (2009) režisérky Zuzany Piussi.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]