K významnému životnému jubileu profesora Miloša Mistríka
Prof. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc. (*16. 5. 1953, Bratislava), divadelný a masmediálny teoretik, spisovateľ, pedagóg, prekladateľ. Jeho vedecká a literárna činnosť sa člení na päť okruhov: dejiny slovenskej drámy a divadla, teória a dejiny európskeho herectva a réžie, umelecká tvorba, preklady z francúzštiny a mediálne analýzy. Pre jeho literárne a publicistické dielo je charakteristické spojenie slovenského pohľadu a vycibrenej štylistiky s inšpiráciou vo francúzskej kultúre a jej esprite a s racionálnym myslením a vyjadrovaním.
Nechcem byť nemiestne osobný, hoci sa s ním poznám už niekoľko desaťročí – od čias štúdií na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, preto je pre mňa aj zložité a neprirodzené pri tejto príležitosti prestierať obligátny oficiálny tón. Rád by som začal témou, o ktorej som presvedčený, že svojím charakterom i významom presahuje zdanlivo úzko vymedzenú trajektóriu medziľudských vzťahov. V rozsiahlej bibliografii Miloša Mistríka zaujíma nie okrajové miesto publikácia Aj dráma je len človek s podtitulom Premeny súčasnej drámy (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2003). Prináša v nej analytické portréty štyroch dramatikov strednej generácie – Viliama Klimáčka, Laca Keratu, Pavla Janíka a Silvestra Lavríka. Od vytvorenia diela uplynulo 10 rokov. Odvtedy . sa nezmenilo nič podstatné na diagnóze súčasnej slovenskej drámy, ani na tom, ako sa vyvíja profesionálna činnosť domácich repertoárových divadiel vo vzťahu k pôvodnej dramatickej tvorbe.
V rokoch 1990–91 Miloš Mistrík absolvoval študijný pobyt vo Francúzsku, v rokoch 2004 a 2008 pôsobil ako hosťujúci profesor Université Paris 3 – Sorbonne nouvelle. Reprezentuje teda bez zveličovania jeden z pilierov slovenskej svetovosti, čo je spojenie pojmov v našej krajine neraz hodnotené ako paradoxné, ak nie priamo navzájom sa vylučujúce. V tomto zmysle ešte treba veľa urobiť pre posilnenie globálneho a európskeho povedomia v našej Hornej zemi (z maďarského pohľadu), v Severokarpatsku (z nemeckého pohľadu) či v Zapadákove (zo slovenského pohľadu). Osobnostný príklad Miloša Mistríka názorne ukazuje, ako možno úspešne medzinárodne prezentovať Slovensko v polohe vyspelej kultúrnej krajiny.
Dozaista je zvláštne, že si často u nás pozíciu jediných uchádzačov o svetovosť a podporovateľov prozápadnej orientácie prisvojili ľudia bez akýchkoľvek jazykových predpokladov (azda okrem znalosti ruštiny) a bez akejkoľvek autorskej či inej intelektuálnej prítomnosti v zahraničí (s výnimkou rekreačných pobytov či amatérskeho hrania golfu). Miloš Mistrík vlastnou bezprostrednou skúsenosťou dokazuje, že sa dá individuálne i tímovo efektívne prekonávať i podobné zdanlivo nemenné schémy, stereotypy a jednostrannosti.
Otec Miloša Mistríka, legendárny jazykovedec, zakladateľ letných kurzov slovenského jazyka a kultúry Studia academica slovaca prof. PhDr. Jozef Mistrík, DrSc., (1921–2000) ma učil štylistiku na už spomínanej bratislavskej Vysokej škole múzických umení, čo bola dozaista nielen podľa mňa výnimočná príležitosť na myšlienkovo podnetný dialóg študenta s jedinečnou pedagogickou osobnosťou. Na profesionálny rast Miloša Mistríka mal určite podstatný vplyv život v perihéliu človeka, ktorý sa tiež stal na vrchole tvorivých síl medzinárodne uznávanou odbornou autoritou.
V období 1994–95 bol Miloš Mistrík programovým riaditeľom Slovenskej televízie. Bolo to v čase, keď sa ešte len zakoreňovala existencia samostatnej modernej demokratickej Slovenskej republiky, pričom práve štátna televízia mala určite v mnohých aspektoch väčší dosah na verejné dianie ako mnohé ústavné, mocenské a politické inštitúcie, vrátane parlamentu. História už dnes nevdojak zhodnocuje jeho prínos aj v tejto oblasti – najmä na pozadí aktuálneho pôsobenia Rozhlasu a televízie Slovenska, dvojzložkového média, ktoré by nemalo byť len zdrojom informácií a lacnej zábavy, ale aj poskytovateľom a tvorcom náročnej umeleckej produkcie.
Od roku 1979, teda už viac ako tri desaťročia, Miloš Mistrík pracuje v štruktúrach Slovenskej akadémie vied. V intervale 1979 - 86 ako výkonný redaktor časopisu Slovenské divadlo a v rozpätí 1987–95 ako jeho hlavný redaktor; v rozmedzí 1980 - 90 bol zamestnancom Umenovedného ústavu SAV a v čase od roku 1990 do roku 2008 riaditeľom Kabinetu divadla a filmu SAV, kde pôsobí dodnes (od roku 2010 sa pracovisko nazýva ústav). Je predsedom Slovenskej teatrologickej spoločnosti, bol prezidentom slovenskej sekcie (1990–2003) Association Internationale des Critiques de Théâtre a členom Vedeckého kolégia SAV pre vedy o jazyku, literatúre a umeniach. Preto si iste uvedomuje problém, akým je merateľnosť výsledkov výskumu dramatických umení a badateľnosť ich kvalitatívneho vplyvu na inštitucionálnu prax v rezorte kultúry či v oblasti inak organizovaného umeleckého života.
V roku 2005 Miloša Mistríka Národná rada SR zvolila za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorej je od roku 2009 predsedom. Verejnosť si oprávnene kladie otázku, aké sú vlastne kompetencie tohto orgánu, pretože nemôže riešiť kľúčové či ťažiskové témy pôsobenia elektronických médií. Komerčné televízie sú čoraz nesledovateľnejšie nielen pre nízku kvalitu programovej ponuky, ale aj pre prznenie elementárnej výstavby a rytmu audiovizuálnych diel sústavným prerušovaním reklamnými blokmi. Nevyplácajú sa honoráre za šírenie a rozmáha sa odstrihávanie (teda neodvysielanie) záverečných titulkov, čo sú eklatantné prípady porušovania autorských práv a od nich odvodených práv výkonných umelcov. To všetko však nepatrí do okruhu činnosti rady, ktorá je skôr výnosným zamestnaním pre politických vyslúžilcov, ako funkčným orgánom štátu. Lenže ktorý orgán nášho štátu možno pokladať za funkčný?
To sa už vzďaľujeme od jubilea profesora Miloša Mistríka - alebo možno ani nie, veď svoj životný a profesionálny príbeh spojil so vznikom a upevňovaním samostatnej slovenskej štátnosti, ktorej limity s odstupom dvoch desaťročí už dostatočne poznáme. Zaželajme teda jubilantovi i sebe spokojný život v prosperujúcej a demokratickej Slovenskej republike, ktorá obstojí v ďalších skúškach európskej integrácie a v prehlbujúcich sa civilizačných, kultúrnych, morálnych, ekonomických i bezpečnostných ťažkostiach globálneho charakteru.
Autor: PAVOL JANÍK
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |