V uplynulom roku 2013 si väčšina médií a s nimi aj širšia kultúrna verejnosť NEpripomenula 90. výročie založenia Spolku slovenských spisovateľov (SSS). Keďže som bol 15 rokov jeho popredným predstaviteľom (predseda 2003–2007; tajomník 1998–2003 a 2007–2013; šéfredaktor časopisu SSS Literárny týždenník 2010–2013) a som 30 rokov jeho členom (vrátane členstva v niekdajšom Zväze slovenských spisovateľov), cítim právo a povinnosť aspoň načrtnúť dejiny najvýznamnejšieho, najstaršieho a najpočetnejšieho združenia literárnych tvorcov na Slovensku.
   Napriek rozmanitým i protichodným historickým okolnostiam a zvratom, z ktorých vyplynuli aj rozličné organizačné riešenia a viaceré používané názvy, bolo vždy cieľom korporácie prozaikov, básnikov, dramatikov i literárnych bádateľov zastupovať záujmy autorov najmä vo vzťahu k štátnym ustanovizniam, systematicky optimalizovať podmienky vzniku hodnotných pôvodných literárnych diel a ich sprístupňovania domácim i zahraničným čitateľom.
   Predsedami SSS postupne boli Ivan Krasko, Vavro Šrobár, Janko Jesenský, Valentín Beniak, Ladislav Novomeský a Michal Chorváth.
   V pozícii predsedov nástupníckej organizácie, ktorou bol spomínaný ZSS, pôsobili Ján Poničan, Michal Chorváth, Milan Lajčiak, František Hečko, Vojtech Mihálik, Miroslav Válek, Andrej Plávka a Ján Solovič.
   Post predsedu (vrátane funkcií čestných predsedov) obnoveného SSS doteraz zastávali Ladislav Ťažký, Jaroslav Rezník, Dušan Slobodník, Ján Tužinský, Anton Hykisch, Milan Ferko, Vincent Šikula, Pavol Janík, Peter Jaroš a Miroslav Bielik.
   V 30. rokoch SSS začal rozvíjať zahraničné styky nadväzovaním partnerských vzťahov s rozličnými národnými i medzinárodnými združeniami spisovateľov. V rokoch 1933–38 vydával mesačník Slovenské smery umelecké a kritické. Významnou udalosťou bol kongres slovenských spisovateľov, ktorý sa uskutočnil 30. 5. – 1. 6. 1936 v Trenčianskych Tepliciach. Okrem 53 členov SSS sa na ňom zúčastnilo 100 pozvaných hostí.
   V rokoch 1939–45 sa zdvojnásobila členská základňa SSS. O schopnosti spisovateľov v rámci reálnych možností odolávať nepriazni dejín a chrániť aj počas pronacistického režimu vojnovej Slovenskej republiky demokratické hodnoty svedčí skutočnosť, že liberálne orientovaný literárny časopis Elán, ktorý redigoval Ján Smrek, vychádzal v rokoch 1939–44 ako orgán SSS. Napriek tomu sa v povojnovom období SSS a jeho predstavitelia dostali do politických ťažkostí, ktorých súčasťou bolo rozpustenie SSS 18. 6. 1945 a jeho obnovenie 29. 11. 1945.
   V rámci postupného zužovania kompetencií slovenských inštitúcií a osobitne po zmene režimu v Československu vo februári 1948 nasledovali s určitým časovým posunom ďalšie peripetie vo vývoji SSS, ktorý sa 9. 9. 1949 na valnom zhromaždení v Budmericiach stal (aj s celým svojím majetkom) súčasťou Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) ako jeho slovenská sekcia. Tá sa na celoštátnej konferencii v Prahe 6. 4. 1954 premenovala na Zväz slovenských spisovateľov (ZSS), ktorý však bol naďalej až do roku 1969 organizačnou zložkou ZČSS. V súvislosti s federatívnym usporiadaním Československa sa na ustanovujúcom zjazde 11. 6. 1969 ZSS stal samostatnou organizáciou. Vzhľadom na praktické potreby koordinácie medzinárodnej reprezentácie v oblasti literatúry sa na ustanovujúcom zjazde v Prahe 8. a 9. 12. 1977 opäť založil ZČSS.
   Významnou súčasťou činnosti ZSS vždy boli zahraničné styky s inými spisovateľskými organizáciami. ZSS tiež vydával viacero literárnych časopisov – Slovenské pohľady (1952–89), Kultúrny život (1950–68), Mladá tvorba (1956–70), Meridiány (v angličtine, nemčine a ruštine, 1977–89), Literárny týždenník (1988–90) a Dotyky (1988–90). Najmä v období 60. rokov a koncom 80. rokov boli periodiká ZSS dôležitou publikačnou platformou nielen na prezentáciu originálnych tvorivých hodnôt a slobodného myslenia, ale aj generátorom demokratizácie spoločenského diania.
   Mimoriadny zjazd ZSS 7. 12. 1989 v Bratislave viedol k následnému organizačnému rozloženiu na báze politických, názorových, generačných, konfesionálnych, žánrových a etnicko-národnostných kritérií.
   Nástupníckou organizáciou ZSS sa stal obnovený SSS. Šesť spomedzi viacerých postupne vznikajúcich menších autorských zoskupení sa združilo v Asociácii organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS).
   SSS v zložitých ekonomických podmienkach kontinuálne vydáva Literárny týždenník, časopis pre mladú literatúru Dotyky a vo svojom vydavateľstve ročne asi 30 pôvodných i prekladových kníh. SSS má regionálne odbočky v Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre a Žiline.
   Pre porovnanie – AOSS kontinuálne vydáva časopis Romboid, dva razy na relatívne krátky čas obnovila vydávanie týždenníka Kultúrny život, nemá vlastné vydavateľstvo, ani organizačné zložky mimo Bratislavy.
   Obnovený SSS sa stal nielen jedným z katalyzátorov demokratických zmien československej spoločnosti, ale aj intelektuálnym zázemím zavŕšenia prirodzeného historického pohybu smerujúceho k plnohodnotnej národnej emancipácii slovenskej literatúry a celej spoločnosti, a tak nemalou mierou prispel k vzniku súčasnej nezávislej modernej demokratickej Slovenskej republiky ako samostatného subjektu medzinárodného práva, v dôsledku čoho sa spolok dostal do dôslednej a pretrvávajúcej nepriazne vplyvných mocenských, finančných a mediálnych skupín s odlišnou štátoprávnou orientáciou.
   SSS sa v rámci čoraz obmedzenejších možností doteraz usiloval udržiavať a prehlbovať medzinárodné väzby slovenskej literatúry. Na štandardné postupy v tejto oblasti – recipročné vydávanie časopiseckých a knižných antológií, partnerskú účasť na ich prezentáciách a na ďalších dôležitých bilaterálnych a multilaterálnych medzinárodných literárnych podujatiach mu Ministerstvo kultúry SR (MK SR) už viac rokov neposkytuje nijaké finančné prostriedky. Treba zdôrazniť, že sa to nezmenilo ani v čase 90. výročia založenia relevantnej spisovateľskej organizácie.
   SSS napriek tomu úzko spolupracoval najmä s Úniou českých spisovateľov a v spolupráci s renomovaným americkým vydavateľstvom vydal v angličtine antológie súčasnej slovenskej prózy a poézie. Medzinárodné kontakty spisovateľských organizácií majú vzhľadom na neporozumenie zo strany štátu sporadický a fragmentárny charakter.
   SSS sa má programovo profilovať ako dobrovoľná nezávislá organizácia spisovateľov bez ohľadu na ich politickú orientáciu, ako aj generačnú či národnú príslušnosť; má presadzovať slobodu prejavu a tvorby; vystupovať proti komercializácii kultúry.
   SSS na dosiahnutie svojich cieľov potrebuje partnerov, ktorí majú seriózny záujem o vyváženú spoluprácu. V tomto zmysle sú možnosti SSS kategoricky limitované najmä postojmi a konaním MK SR, rezortnej štátnej inštitúcie s názvom Literárne informačné centrum (pôvodne Národné literárne centrum) a AOSS.
   Práve kriminogénny prístup AOSS, ktorá v predchádzajúcich rokoch vykonávala správu spoločnej budovy SSS a AOSS v centre Bratislavy s negatívnymi výsledkami, vrátane sprenevery finančných prostriedkov, znemožnila SSS efektívne využívať ekonomický potenciál svojho majetku.
   Osobitne treba zdôrazniť a oceniť, že SSS tradične nachádzal porozumenie u prezidentov Slovenskej republiky Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča, ale kompetencie hlavy štátu sú v našom politickom systéme ohraničené a nemôžu nahrádzať dotačný systém MK SR.
   Na pozadí náčrtu dejín inštitucionálneho literárneho života na Slovensku možno vecne porovnávať skutočný priestor pre slobodu umeleckej tvorby a mnohostrannú medzinárodnú výmenu jej hodnôt v sústave rozmanitých modelov usporiadania spoločenských vzťahov, v súradniciach jednotlivých politických garnitúr a v kontextoch osobnej kultúry konkrétnych zodpovedných predstaviteľov.
   Chcem pri tejto príležitosti vyjadriť hlboké presvedčenie, že SSS, ktorý si pripomenul 90. výročie svojho založenia, na základe historických i nedávnych skúseností raz prijme racionálne rozhodnutia, ktoré mu zabezpečia základné podmienky vlastnej suverénnej existencie, predovšetkým vymanenie sa z likvidačného područia AOSS.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]