Július Lomenčík
Relativita
Dnešok prekročil
tieň včerajška
a zajtrajšok vstúpil
do tieňa dneška.
Na úsečke času
strieda ľavá pravú…
A trojrozmerný kruh
uzatvára oblúk
vesmírneho času…
Hnus všednosti
Strašidlo chamtivosti
ohlodáva masky ľudských tvárí.
Tekuté pľúca
vydychujú chlór
v klietkach voľnosti.
Zamorené rany hnisu
utekajú hornatou rovinou
na slučke hnusu.
Ozónová diera
Prázdny filter visiaci v diere.
Lievikom tečie rozsypaný oheň
na zamrežované vlniace letokruhy.
Cez otvor prepašované jablko
zotlelo do jadierka v ohryzku.
Vyklíči z neho
Strom raja…?!
Siroty
Slepota prebudených slov
pošteklila viečka
driemajúce v lieviku času.
Tečie ním strach
vidieť tancujúce deti
v sieti slučiek
potápajúceho lana
na dno opusteného ostrova.
Kúzlo
Papier na stole.
Pohár vody v prestávke času.
Nad ním kmitá olovo letokruhy
nášho biopola.
A zvoní na poplach
v trubke našej energie
bublinkujúc vo víre pravdy.
Umieranie
Po ciferníku beží
s digitálnym časom
opreteky.
Prehráva…!
Tikot jeho času
si prestáva
tykať
s večnosťou…
Dušičkový klam
Na starom cintoríne
nad dedinou
plamenné oči
sa dotýkajú
spomienky.
Jej zamrznutý čas
sa presťahoval
do štrbín duší
chladných z vlastných sĺz.
Nedosnívaný sen
Ráno ako zubatá
skosilo tmu noci.
Na jej hrobe
rozsvietilo svetlo sviečky,
ktorej plameň
zobudil nočný spánok.
A človek
v kolobehu konzumu
premieňa na drobné
svoj nedosnívaný sen.
X X X
V trojuholníku
večného lona
hľadám pôdu
pre semienko života.
Stratené ny
Rozťatý sen
spadol na vankúš lupienok.
Chodbami (s)vedomia
kráča nôž
po hrane spomienok.
Zabudnuté sny
vkĺzli do fontány chvíľ
utopených v zaprášených minciach.
Narkománia
Prežuté dni
obchádza strašidlo trávy.
Taška ľudskej kože
v klietke voľnosti
dýcha vrásky
zjazveného myokardu.
Ružový sen
sa rozsypal
na márach citu.