Zavše si spomeniem na návštevu čínskej delegácie na Slovensku v čase perestrojky. Šikmookí hostia sa živo zaujímali, ako sa vlastne zabezpečí vedúca úloha komunistickej strany, keď do rozmanitých funkcií nebudú ľudí menovať politické orgány v rámci straníckej nomenklatúry, ale ich vyberú odborné komisie v rámci konkurzov, vypísaných na obsadenie určitého miesta.
   Pravdivá odpoveď mohla byť len jedna a tú nik nesmel vysloviť nahlas – perestrojka je de facto iba prestrojenie, čiže úprava s cieľom zmeniť vonkajší vzhľad etablovaného systému, lebo odborné komisie predsa tiež niekto musí vymenovať a na základe ich odporúčania rozhodnúť o riešení konkrétnej personálnej otázky.
   Pravdaže - ani za socializmu sa v umeleckej tvorbe, v publicistike či v akejkoľvek verejnej komunikácii nikdy otvorene nehovorilo o straníckej nomenklatúre, ktorá bola oveľa dôležitejšia a podstatnejšia pre spoločenský život ako formálne a ostentatívne prezentované rituály demokratického centralizmu, vrátane rozličných druhov a stupňov volieb.
   A dodnes nikomu nevyhovuje priznať, že niekdajšia stranícka nomenklatúra (rozumej - zoznam, súpis, index, register, evidencia atď.) sa netýkal iba členov komunistickej strany (tobôž v robotníckych profesiách), ale vedúcich pracovníkov na všetkých úrovniach riadenia a osobitne všetkých zamestnancov, tvorcov a bádateľov v oblasti kultúry, spoločenských vied a médií.
   Väčšina trocha vnímavejších a pozornejších ľudí sa pochopiteľne veľmi nepríjemne prekvapila, keď po 17. novembri 1989 dovtedajší mocenský monopol KSČ (KSS bola len územná zložka jednotnej politickej strany) automaticky prevzalo Občianske fórum so skratkou OF (VPN bola opäť iba územná zložka, ktorá napríklad mechanicky vzala na vedomie, že dovtedajší komunistický federálny premiér Marián Čalfa zostane v uvedenej kľúčovej štátnej funkcii na základe osobného rozhodnutia Václava Havla – ale už bude za VPN, nie za KSČ). Áno, aj v politike individuálne záujmy a zákulisné personálne súvislosti dominujú nad celospoločenskými orientáciami, ideologickými proklamáciami a straníckymi programami.
   V demokracii má byť zdrojom všetkej moci ľud, čo už dnes takmer nik neberie vážne. Napriek zdanlivým prevratným zmenám v súčasnosti pokračuje úsilie o tabuizovanie rozhodujúcich vrstiev reálnej moci - vplyvu USA (predtým ZSSR); rešpektovania nominácií strán zastúpených v parlamente; dosahu rodinných a priateľských vzťahov, spätých so vzájomným umožňovaním materiálneho a finančného prospechu.
   Preto ma pri predvádzaní hlavného predstaviteľa infantilizmu v NR SR zaujalo, že vo svojich chýrnych zoznamoch zabudol na mediálnu sféru a osobitne na Radu pre vysielanie a retransmisiu, zostavenú – pravdaže – výlučne z odborníkov navrhovaných apolitickými organizáciami, ibaže volenú v parlamente, teda dôsledne podľa straníckeho kľúča.
   Samostatný problém reprezentuje pôsobenie slobodomurárskych a im príbuzných organizácií. Na internete si môžete otvoriť stránku Veľkej lóže Slovenska, ktorá združuje tri organizačné jednotky – Kozmopolis, Humanizmus a Libertas, tie sú však uvedené aj na stránke Veliké lóže České republiky, čo je eklatantný príklad kontinuity modelu KSČ/KSS. Napokon aj Rotary International s centrálou v USA má dodnes spoločný dištrikt (2240) pre ČR i SR. To je však už téma faktickej suverenity Slovenska v aktuálnych siločiarach (veľ)mocenského usporiadania sveta.



Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)