(čiastočne absurdný text o podpore autorov a jej perspektíve)

   Nasledujúci text vychádza z predpokladu, že Literárny fond v terajšej podobe zrušia, čím zanikne „jediná inštitúcia, ktorá sa stará o autorov“, ako hovorí náš najvýznamnejší žijúci mysliteľ, ktorého identitu aj názory médiá verejnosti utajujú. Zišli sme sa na Mikuláša 2010 na spoločnom zasadnutí výborov fondu za tohto predpokladu naposledy... Situácia je beznádejná, nie však vážna. Nadviažem, voľne parafrázujúc emotívnu formuláciu predsedu Rady fondu pána Dušana Jamricha, že „jeho pes vie o fondoch viac“ - ako laická porota, ktorá ich teraz odsudzuje.
   Obdivujte, ako varí speváčka, žasnite ako tancuje hlásateľ, tlieskajte spevu tenistov a bezvýhradne a absolútne súhlaste s laickými porotami. Lepšie je čítať, ako žiť. Ak však médiá čítate pomaly a pozorne, objaví sa vám zázračný nový svet:
   Americká topomodelka sa predávkovala depresívami.
   Tento basketbalista patrí medzi prvého najlepšieho v celej lige.
   Táto statočná žena bojuje s vlastnou existenciou.
   Slovenská polícia si posvieti na alkohol za volantom.
   Trestuhodne nepozorný vodič bola jedna dievča.
   Dostala sa do takého zúfalého stavu, že sa dokonca ocitla v nebezpečenstve života.
   Podľa tvrdenia jedného renomovaného periodika z roku 1960 bude od roku 1980 na Slovensku komunizmus a prestanú platiť peniaze, podľa tvrdenia jedného nemenovaného expremiéra z roku 2000 sa v roku 2010 staneme súčasťou najvyspelejšej vedomostnej ekonomiky. Stačilo teda počkať. Teraz až všetci neprajníci a závistlivci na vlastnej koži vidia, ako to mali a majú všetky slovenské vlády parádne prešpekulované.
   Podľa jedného z niekdajších premiérov naša krajina nepôjde cestou EÚ, čiže zvyšovania financovania vedy a kultúry do roku 2015 na tri percentá HDP. Stačí tiež teda počkať.
   Nemá veru ani štipku pravdy zlomyseľná básnička označujúca troch slovenských premiérov za hrobárov vedy a kultúry. Naopak, všetku pravdu má zákonite negácia (ne)spomínanej básničky.
   Obdivujte, ako varí speváčka, žasnite ako tancuje hlásateľ, tlieskajte spevu tenistov a bezvýhradne a absolútne súhlaste s laickými porotami.
   Zdanlivo odlišné vlády sa vzácne zhodujú v decimácii Slovenskej akadémie vied.
   V areáli SAV na Dúbravskej ceste pobehujú dvaja nevyužití túlaví psi, resp. dva nevyužité túlavé psy. Toto plytvanie by sme mali postaviť na pranier. Načo máme pre psi-psy dva plurály? Náš jazyk treba zjednodušiť a priblížiť k tomu, k čomu ho priblížiť chceme.
   A navyše máme rezervy. Napríklad hrabaciu kapacitu psov v útulkoch namiesto nadbytočného financovania vykopávok v Bojnej a na Bratislavskom hrade. My Slováci sme nikoho svetu nedali a veru ani nedáme (I. Mizera). Veď všetci ľudia na svete sú Slováci, len o tom ešte nevedia (M. Horoščáková). To my ich preto sponzorujeme našimi najlepšími vedcami či lekármi a šľachetne nechceme refundáciu za ich vzdelanie. To my veľkoryso ponechávame čajsi 87 percent našich každoročných vkladov na financovanie vedy pre – podľa nás – menej rozvinutý Západ. My veru nepotrebujeme vedieť, kto je najvýznamnejší žijúci mysliteľ, čo si myslí najvýznamnejší žijúci novinár, čo píše najvýznamnejší žijúci básnik, esejista či dramatik. Netreba nám balast hierarchie hodnôt. Aj preto treba zrušiť umelecké fondy a predať ich budovy za výhodné – povedzme – tri percentá trhovej ceny. My na to máme. My sa máme. My sa na to máme. Nám vrchovato stačí do roka Týždeň vedy, ba možno aj Víkend vedy a napokon End vedy.
   Vedecký výkon budeme hodnotiť nielen podľa bibliografických položiek, ale aj podľa počtu slov. Naša veda sa musí vyjadrovať hutnejšie a uprednostňovať kratšie slová a logické skratky, napr. depresíva namiesto antidepresív. Správne vzory nájde veda v médiách. Že sa to nedá? „Žil raz chlap, čo mal mlyn tam, kde je stok riek a tam mlel, kým mal čo, a keď nie, tak sám hral šach a cnel za tou, čo mal ju rád...“ (poviedka Plech, venovaná Jánovi Werichovi, ktorý tiež napísal príbeh jednoslabične po česky). Dá sa, len chcieť a chcieť a čím viac sa chce, tým viac sa dá. Len viac slov, čím viac! A keď nie – no fuj!
   Komerčné médiá razia cestu aj na úrovni pojmov: Kolabs namiesto kolapsu. Drevené kocky rôznych tvarov. Život sa mi otočil o 360 stupňov.
   Jeden z bývalých premiérov objavil geniálnu kombináciu minulého a budúceho času: Platy učiteľom boli zvýšené od prvého apríla budúceho roku.
   Obdivujte, ako varí speváčka, žasnite, ako tancuje hlásateľ, tlieskajte spevu tenistov a bezvýhradne a absolútne súhlaste s laickými porotami. Osvojte si ich myslenie, cítenie aj morálku. To budú tri základné povinné predmety v budúcich škôlkach a školách a na univerzitách. Školský systém musí predsa vychovávať a vzdelávať nielen úzkoprsých špecialistov a širokoprsé špecialistky, ale aj masu potencionálnych čiže možnostných členov laických porôt. Máme na svete prvenstvo v počte laických porôt, čo potvrdila globálna laická porota. Tento hlbší zmysel vyučujúcim na všetkých stupňoch doposiaľ unikal, a preto na pomoc prichádzajú médiá. Ich metóda – odstaviť múdrosť a šíriť ľubovoľnú hlúposť – sa zakladá na Komenského zásadách a hojnom využívaní príkladov. Iba ignorant, ako kontroverzná autorka tohto textu, by ich metódu mohla skrivodlivo nazvať patavedou.
   Koho by v krajine laických porôt zaujímalo, ako pracovali nelaické – čiže odborné – poroty pre Ceny za vedeckú a odbornú literatúru? Je táto cena jedna alebo štyri? Načo, preboha? Médiá nám – demokratickej verejnosti – správne každoročne a tradične odfiltrujú ceny a prémie. Tento rok najvyššie ocenené knihy napísali Dr. Blaha a profesori Riečanský, Mišík a Reháková. Výbor pre médiá a laické poroty márne posúdil 400 žiadostí a návrhov, podporil alebo ocenil na úrovni asi 65 tisíc eur 289 autorov, z toho vyše polovicu mladých vedcov, zasadal desaťkrát, mnohonásobne zbytočne viac ako všetky doterajšie vlády, ktoré za 21 rokov mali o kultúre a vede nula zasadnutí. Do médií by sme teda mali pretlačiť iba tú najstručnejšiu syntetickú informáciu – súčet počtu výborov, zasadnutí a všetkých položiek – vyšlo mi 4357 nefinančných a nerátane finančných. Dá sa to ešte skrátiť. Kde bolo, tam koniec.
   Umelecké fondy zaberajú nielen nadbytočné budovy, ale si aj nárokujú mediálny priestor – na úkor laických porôt. Pritom všetci vieme, že iba laické poroty zarábajú peniaze. Kreatívna ekonomika sa predsa nedá budovať na patentoch, objavoch či knihách, ale výlučne na show. Kultúrne inštitúcie zaberajú zbytočné budovy – s výnimkou ako vždy jediného ideovo správneho divadla, riadeného metódami laických porôt, tam treba bezbreho liať všetky štátne peniaze – bez ohľadu na striedajúce sa vládne garnitúry. Zbytočné sú akademické pracoviská a univerzity, ktoré odporujú pokroku vo forme laických porôt. Keby celá veda a kultúra aspoň čušali a financovali sa z Bruselu a sponzorsky, tak by sa im dala prepáčiť ich existencia. Pretože ale chcú od štátu peniaze a natískajú sa do médií, treba s tým demokraticky – presne ako v Čechách – skoncovať.
   Každá laická porota nám to demokraticky schváli.
   Kde bolo, tam koniec.

   Príspevok spisovateľa a matematika Doc. RNDr. Andreja Ferka, PhD., člena výboru Sekcie pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy Literárneho fondu, odznel na spoločnom zasadnutí výborov LF 6. 12. 2010 (krátené)

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]