Vraví sa, že nič tak nespája ľudí, ako ich spoločné tajomstvo. Ukazuje sa, že to môže byť aj verejné tajomstvo, ktoré síce všetci poznajú, ale oznamovacie prostriedky ho napriek tomu dôsledne a úzkostlivo taja. Týmto kolektívnym demokratickým tajomstvom slovenských umelcov, ktorí by sa radi zapísali do politických dejín najmä svojimi občianskymi postojmi v 90. rokoch 20. storočia ako tzv. záchrancovia kultúry, je skutočnosť, že sa do politickej histórie už nezmazateľne zapísali svojím notorickým prorežimovým vystupovaním v predchádzajúcich desaťročiach - predovšetkým však slávnostným podpisom tzv. anticharty 77. Pod dobovým dokumentom, ktorý väčšmi než čokoľvek iné vystihuje všeobecnú spoločenskú atmosféru druhej polovice 70. rokov v ČSSR a ktorý výstižne charakterizuje charaktery svojich signatárov, sa skvejú podpisy všetkých popredných umeleckých tvorcov, ktorí už v tom čase niečo znamenali. Za osobitnú zmienku určite stoja podpisy takých hrdinov našich čias, akými sú Milan Lasica a Július Satinský, spomedzi plejády legendárnych českých umelcov si pripomeňme také populárne osobnosti ako Jan Werich a Dagmar Veškrnová. Od historickej udalosti, ktorá nikomu neumožňuje pochybovať, kto v skutočnosti je vlastne kto, uplynulo štvrťstoročie, preto si azda treba pripomenúť tie (ne)šťastné sedmičky.



Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)