Slovo má spisovateľ PAVOL JANÍK

   Protestné hlasy proti vojne znejú vo svete naozaj dosť zreteľne. A čo slovenská intelektuálna elita?
    Radšej sa venuje iným témam, ak sa náhodou nevenuje priamo vojnovej propagande. V čase rozpútania vojnového konfliktu zo strany štátu, ktorý sám seba pokladá za vzor otvorenej spoločnosti, v slovenskej verejnoprávnej televízii sa v relácii Klub otvorenej spoločnosti diskutuje o nebezpečenstve násilia zo strany slovenských národne orientovaných strán i občianskych združení, ktoré proklamujú ochranu rodiny a tradičných európskych hodnôt. Týmto konštatovaním nechcem zľahčovať, či bagatelizovať skutočnú hrozbu politického extrémizmu, radikalizmu, či dokonca terorizmu. Napokon intelektuálne limity samozvaných slovenských kultúrnych a mediálnych elít sú obsiahnuté už v schizofrenickom názve relácie, veď pojem klub znamená uzavretú spoločnosť vyhranených záujmov, teda Klub otvorenej spoločnosti je Uzavretou spoločnosťou vyhranených záujmov otvorenej spoločnosti, čo je naozaj trefné pomenovanie.

   Doteraz sa vravelo, že svet sa zmenil po 11. septembri 2001. Nezmení sa ešte väčšmi po útoku USA na Irak?
    Analytici vedia, že svet sa zmenil po víťazstve USA v studenej vojne, ktoré sme omylom pokladali za remízu či víťazstvo zdravého rozumu. V skutočnosti sa vojny nekončia bez víťazov a porazených. Koniec studenej vojny sprevádzala predstava zníženia rizika vzniku ozbrojených konfliktov, obmedzenia výdavkov na zbrojenie, či dokonca postupného odzbrojovania. Opak je pravdou a 11. september i útok USA na Irak sú len logickými dôsledkami situácie, keď sa jediná superveľmoc ocitla na prahu ovládnutia celej planéty a pre zachovanie vnútornej jednoty impéria osudovo potrebuje obraz vonkajšieho nepriateľa.

   Vojenské ambície USA však svet i verejnú mienku na domácej pôde rozdeľujú.
    Áno, na jednom póle sa sústreďujú kritici vojenskej agresie, na druhom jej fanatickí zástancovia, ktorí rozhorčene vylievajú francúzske vína, prípadne volajú po vykopaní hrobov amerických vojakov vo Francúzsku a prevezení ich pozostatkov do USA. Zatiaľ chýba rovnako rozumný návrh, aby USA vrátili Francúzsku Sochu slobody, ktorú im Francúzi darovali v roku 1886. Jej demontáž by bola vo vzťahu k aktuálnemu vývoju skutočne výstižná. Nemožno vylúčiť možnosť, že USA v budúcnosti použijú silu aj proti svojim doterajším západoeurópskym spojencom, ak nebudú rešpektovať ich vedúcu úlohu a mocenské i ekonomické záujmy. V každom prípade aj pre USA platí šachová zásada, že nesprávne zhodnotenie situácie na prahu víťazstva môže spôsobiť stratu celej partie.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]