Globálna ekonomická kríza vrátila do obehu meno Karla Marxa, ktoré dnes možno počuť aj z úst ľudí, od ktorých by sme to neočakávali. Súčasné generácie poznajú Marxa len cez prizmu komunistickej a antikomunistickej propagandy. Pozrime sa však na jeho kádrový profil z menej známeho uhla, teda výlučne vo svetle životopisných faktov, ktoré sú naozaj zaujímavé a skutočne veľmi starostlivo obchádzané zľava i sprava.
   Karl Heinrich Marx (5. 5. 1818 - 14. 3. 1883), nemecký filozof, ekonóm, historik, sociológ, humanista a politológ sa narodil sa v meste Trevír (po nemecky Trier) v Pruskom kráľovstve ako tretie zo siedmich detí. Jeho otec Heinrich Marx (1777-1838; pôvodným menom Herschel Mordechai, neskôr Herschel Halevy Marx) bol synom Levyho Mordechaia (1743-1804) a Evy Lwow (1753-1823), pochádzal z dlhej rodinnej línie rabínov, ale v roku 1817 konvertoval na luteránske kresťanstvo v záujme získať licenciu na prevádzkovanie právnickej kancelárie.
   Marxova matka Henriette, rodená Pressburg (1788-1863) bola prateta priemyselníkov Gerarda Philipsa a Antona Philipsa, jej rodičmi boli Isaac Heijmans Presburg (1747 Bratislava - 1832 Nijmegen) a Nanette Salomon Barent-Cohen (1764 Amsterdam - 1833 Nijmegen), dcéra Salomona Davida Barenta-Cohena a jeho manželky Sary Brandes, spríbuznenej s manželkou Nathana Mayera Rothschilda.
   Karl Marx sa 19. 6. 1843 v kostole Svätého Pavla v meste Bad Kreuznach zosobášil s Johannou "Jenny" von Westphalen, vzdelanou dcérou pruského baróna a univerzitného profesora Johanna Ludwiga von Westphalen. Mali spolu sedem detí.
   Jedným z významných diel Karla Marxa je esej O židovskej otázke, ktorú napísal v roku 1843 a po prvý raz publikoval v Paríži v roku 1844. V práci kritizuje dve štúdie Bruna Bauera o pokuse Židov dosiahnuť politickú emancipáciu v Prusku. Marx v tejto súvislosti analyzuje liberálne práva a za vzor dáva Spojené štáty americké, ktoré na rozdiel od Pruska nemajú štátne náboženstvo.
   Životná cesta Karla Marxa sa uzavrela v Londýne. Jeho priaznivci aj odporcovia ho zhodne pokladajú za prvého dôležitého teoretika, ktorý sériou koncepcií umožnil pochopiť zákonitosti pôsobiace v hĺbke spoločenského pohybu a ktorý predstavuje historický medzník vo vývoji sociálnej modernity.

   Po listopadu 1989 antisemité na pražském magistrátě, kteří by jinak nechali obřezat celou rodinu, jen aby se přilísali, strhli pamětní desku Karla Marxe v Truhlářské ulici. Jejich jména jsou zaznamenána nejen na věčnou ostudu, ale i pro budoucí stíhání za hanobení rasy.
   Pozn. red.
   

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]