The war, vojna, najfrekventovanejšie slovo vo svete a na pôde OSN, kde prinajmenej Rusom jeho zvuková podoba vor hovorí, to, čo vnímame celkom jednoznačne: zlodej! Sen zbrojárskych koncernov sa teda v dvadsiatom prvom storočí po narodení Spasiteľa opäť naplnil. Napriek výzvam pápeža, navzdory policajne kontrolovaným a predsa neutíchajúcim protestom ľudí dobrej vôle i statočným postojom predstaviteľov vlád. Moloch brachiálnej sily zahnal do kúta trpasličích politikov, napchal ich do jedného vreca, aby svorne lízali päty znovu zrodenému žandárovi sveta. Lebo nateraz on je majiteľom ich trikovíc, bez ktorých by bola zjavná nielen ich vrodená hlúposť, ale aj nahota.
   Aj preto bolo nevyhnutné aspoň v predsieni rokovacej sály OSN prikryť bielym rubášom Picassovu Guernicu, obraz z júna 1937, ktorý nijako nenadchýnal ani jeho krajana Franca, ani jeho generačného druha Adolfa Hitlera. Dračie vajce zloby puklo! Obraz prebúdzajúci svedomie svetové spoločenstvo zabalilo do mŕtvolnej plachty. Čo už je samo o sebe obraz duchovnej mizérie a plytkosti. Starý senilný senátor Cato mohol zo záhrobia jasať, koľko duchovnej podpory a spriaznenosti v treťom tisícročí sa zbratalo s jeho zabudnutia hodným výrokom: Napokon si myslím, že Kartágo musí byť zničené!
   Analógie a podmienky na zničenie Kartága a Iraku sú iste náhodné. Pre istotu však pripomeniem, že Kartáginci si mali zbúrať svoje mesto sami, tak ako by sa mali Iračania sami odzbrojiť, aby potom na nich mohli po zuby ozbrojené USA (250000 mužov s najmodernejšou technikou!) kedykoľvek zaútočiť! To sú skutočne bohumilé požiadavky. V tomto smere je americký sen hlboký a s psychiatrického hľadiska zaiste nanajvýš pozoruhodný. Keď S. Freud cestoval do Ameriky ( a tá sa už ani v jednotlivostiach, ani v celku bez svojich verejných a súkromných psychoanalytikov nezaobíde !), na otázku čo tam bude robiť, odvetil sucho a nenápadne: nesieme im mor! Mali by si ho nechať. Európa oň veľmi nestojí. Tu sa ešte ľudia vedia porozprávať o problémoch aj medzi sebou. To len slovenskí vrcholoví politici budú potrebovať spovede podobného charakteru. Aby sa pred vlastným obyvateľstvom mohli skryť s vlastným zmrzačeným svedomím. Ak ho ešte vôbec majú... Lebo ako napísal ešte v bývalom režime môj milovaný priateľ básnik Ján Švantner, tak to platí dodnes o chrapúnskej starobe. /Príde zem, //nebíčko vecí sa zrúti!/. Od prezidenta, cez Vládu až po nezodpovedný Parlament. Bude to okrem iného aj dôsledok nekultúrnosti. Teda nepochopenia vlastnej kultúry, jej významu a zmyslu. Z neho sa totiž celkom jasne odvíja nepochopenie akejkoľvek inej kultúry. Len preto môže z úst našich vrcholových politikov zaznieť veta, že my, teda SR, sme sa pridali na stranu tzv. "novej" (rozumej mocensky servilnej, bezprizornej, Európy!). Na to, aby človek priemerného rozhľadu takúto výpoveď strávil, musí byť prudko senilný, alebo mŕtvy! Navyše, všetky tri zložky moci, teda vrátane hlavy štátu, mohli by nám před referendom do EU aspoň povedať, načo nám bude referendum o tomto vstupe, keď sa vlastne pokúšajú o vstup do USA?! Vyľakané opozičné strany pre istotu tiež prešli na pritakávanie, akoby ich voličská základňa bola niekde na Floride. Tam, kde boháč môže prejsť aj cez ucho ihly. Je to zaiste veľmi lákavé, ale takto vzniknutá Vláda, (nehovoriac už o prezidentovi!) bola by zaručene spochybnená práve USA, kde sa to stalo neodvolateľne, a naozaj!
   To je azda aj pravý, možno jediný dôvod, prečo najslabší prezident tejto krajiny uskutočňuje najsilovejšiu politiku v dejinách tejto, dnes už ríše. A nádej nám ostáva malá, ale predsa len potvrdená dejinami, že práve ríše padajú... Nie sú zvládnuteľné ani novými technológiami. Naopak. Práve tieto technológie ich môžu rovnako pochovať, ako ich teraz dvíhajú.
   Vojna bola vždy najhanebnejším prostriedkom presadzovania akejkoľvek vôle. Nie vinní, lež nevinní ľudia doplácajú na jej dôsledky. Generalissimus G.W.Bush nedozrel na svoje výložky. A Svet už vari nikdy ako jeden muž nezopakuje svoje staré chyby za nové výhody, za stoličky svojich potentátov. Ríše sa vždy prepadali samy do seba. Kto je na rade tušíme. Traky, na ktorých majú priviazané nohavice naši, žiaľ činitelia, nie sú z jednej gumy. Alebo sa im roztrhne ten z Európy, alebo z Ameriky. A darmo, predarmo, aj keď práve tam stojí krčma murovaná, jeden trak dolu vlastne už nič neistí. S holým zadkom, bez papiera legitimity, s vojnovým komplexom, môže ísť práve naša tzv. vysoká politika len do zabudnutia. Tak ako naša kultúra, na ktorú si naša Vláda ani len nespomenie. Prekliať ju aj v súvislosti s nastávajúcou svetovou vojnou už dnes sotva stačí. Zradila nás. Nie je naša! Hoci niektorí, čo ešte stále veria svojmu americkému snu a hovoria. Áno a nie. Ja hovorím: nás áno, seba nie. Pred vstupom do EU, však všetci: prezident, Vláda, Parlament! Napriek naštartovanému referendu, zradili Európu. Tú starú! Iba tá má zmysel! Aj bez ich, áno. Nepotrebuje lízanie zadkov vojnotvorcov, potrebuje kooperáciu. Volili sme zle. Ale aj chybami sa človek učí. Kým si nezvykne ako človek na čokoľvek!
   Aby som sa však v duchu a intenciách zmierenia slovenského ducha našim predstaviteľom verejného politického života poďakoval, poviem len toľko: Nikdy v živote vám to nezabudneme!
   A dodávam v duchu Janka Kráľa, ktorého naši činitelia nepoznajú: Spite sladko!

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]