Slovenská literatúra (alebo to, čo ju pripomína v podobe vydávaných kníh) už dlhšie kladie niekoľko otázok, ktoré sa stávajú čoraz naliehavejšími. Ak začiatkom 90. rokov uznávaní tvorcovia upozorňovali na fakt, že kniha sa v trhových podmienkach stáva rovnakým tovarom ako tehla, tak medzičasom už aktuálny oficiálny slovník obohatilo spojenie kultúrny priemysel.
   Na prvý pohľad by nemuselo byť celkom jasné, prečo rodinná firma známeho slovenského prozaika (Agentúra Signum, Bratislava) v roku 2010 vydala zbierku básní, ktorej rukopis v roku 1998 získal cenu Literárneho fondu v súťaži na vytvorenie diel pre deti a mládež bez vekovej kategorizácie. Na druhý pohľad je to úplne zrejmé. Útla publikácia s tromi názvami (Sedem sliviek; Sedem sliviek ...na cestu!; Sedem sliviek – Batôžtek na cestu do dospelosti) v úvodnej časti obsahuje poďakovanie: „Peter, vďaka za podporu, bez ktorej by táto knižka nemohla vyjsť...“ a v záverečnej časti uvádza konštatovanie: „Vydanie knihy podporil: Peter Borák.“ Na zadnej strane obálky knižky sa dozvedáme, že autorka sa volá Veronika Feješová–Boráková.
   Poznamenajme, že v slovenskom jazyku spojenie sedem sliviek (obyčajne v tvare: vziať, spakovať svojich sedem slivák) tradične a žartovne označuje celý malý majetok. Podporovateľ vydania knihy je predstaviteľom firmy, ktorej spoluvlastníkom je spoločnosť so sídlom na Cypre, ktorá v roku 2010 zverejnila ročný výnos 4 024 458 000 (sliviek?).
   V recenzii by sa dozaista patrilo niečo povedať aj o literárnej úrovni knižky, aj keď neviem, či v ére kultúrneho priemyslu estetické (teda nie finančné) kritériá ešte majú vôbec nejaký zmysel. Napriek tomu si dovolím konštatovať, že rukopis v roku 1998 oprávnene uspel v súťaži na vytvorenie diel pre deti a mládež bez vekovej kategorizácie, ale mimoliterárne okolnosti vydania publikácie v roku 2010 sú predsa len zaujímavejšie.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]