O autorovi knihy TOTEM, INCEST A ODKOUZLENÍ BURŽOAZIE (nakladatelství Malvern, Praha 2007) som doteraz absolútne nič nevedel. Nedávno ma naňho upozornil môj moravský priateľ Milan Blahynka, ktorý mi aj poslal svoju recenziu o jeho knihe. Potom som si zadovážil knihu a prečítal som ju. Bol som ohromený a - zdesený. Cítil som, že je to kniha, ku ktorej sa budem vracať. Kniha, ktorá ma tak presahuje, že okrem úcty vzbudzuje vo mne aj kruté vedomie vekového rozdielu medzi mnou a autorom. Jan Stern sa narodil roku 1977, je teda mladší o 44 rokov...
   Sotva dokážem presnejšie vystihnúť knihu ako záložka:
   "Ďalší súbor provokatívnych esejí mediálneho teoretika ovplyvneného psychoanalýzou. V knihe sa pokúša rozvíjať to, čo sám nazýva psychoanalytickou teóriou kultúry. Kvôli tomu analyzuje horor Mucha, rozprávku Valibuk od Boženy Nemcovej, postavu inšpektora Clousea, pieseň Josefa Laufera Dopis svobodné Evropě, mestskú legendu o mužovi so zapaľovačom, latentne homosexuálne reklamy na pivo, vlastný sen o prechádzaní múrom či posolstvo mimozemšťanov zo súhvezdia Plejád."
   Toľko oficiálna charakteristika. Aby sme nalákali čitateľa, odcitujeme vábivé názvy niektorých esejí: Obri z hovien, kopa anjelov a kvety zla, Telenovela je tankom proletárskej revolúcie, Masturbujúce školáčky a iné tajné slasti, Čary triedneho násilia a odčarovanie buržoázie, Zabi Ježiša...
   Keďže patrím ku generácii, ktorú socialistický režim ostražito chránil pred psychoanalýzou a bol som po prevrate lenivý si toto manko nahradiť, prečítal som pred Sternom knižku M. Robertovej Psychoanalytická revolúcia, ktorá u nás vyšla roku 1968 (vtedy ešte Jan Stern čakal 9 rokov na príchod na tento svet...). Veľmi mi nepomohla. Zrejme to svedčí nielen v prospech autora, ale aj celej psychoanalýzy...
   Stern dôverne a bolestne pozná problémy našej spoločnosti, odvážne a nekonvenčne ich demaskuje a vynáša na svetlo. Objavuje nám to, čo všetci vieme, cítime alebo len tušíme. Nech si vyberie akúkoľvek tému, vždy začne intenzívne okamžite fungovať proces jeho myslenia - obdivuhodne erudovaný, citlivý a objavný, nekompromisne kritický, s vedome tlmenou iróniou. A nadovšetko vecný. Hoci je od gruntu celou bytosťou polemik, tento tvorivý aspekt svojej osobnosti transformuje do brilantných aforistických súvetí ako bilanciu či východisko svojich úvah. Napríklad: "Aj mediálna zábava je tu dnes preto, aby vytvorila ilúziu rovnosti, aby rozbila napätie z nerovnosti a konfliktov v spoločnosti, a tým ich posilnila." Alebo: "... keby marxisti boli schopní kriticky uchopiť svoj vlastný systém, tak ako uchopili systémy otcovské, mohli epochálnym spôsobom posunúť priemyslovú civilizáciu dopredu." Alebo: "Preto o sebe zároveň hovorím, že som komunistom, horúcim robotníkom osudu, ctiteľom bytostne ľudského a rozvratného nakladania s hmotou. Lebo komunizmus, to je pritakanie svetu premien, to je odmietnutie konzervatívnosti..." Alebo: "Náš dnešný systém, globálny kapitalizmus, má v sebe rovnaké sebaničivé impulzy." Atď. atď. atď... Ale sledujeme túto motivickú niť - v čom Stern vidí východisko? A tu je dnešný nielen slovenský čitateľ priam ohromený.
   Hlási sa k freudizmu: "Freudizmus je úžasný v tom, že vždy hľadá riešenie reálnych problémov, že nastoluje tézy o živote preto, aby pomáhal konkrétnym ľuďom s týmto zatrachtilým (hľadal som v Česko-slovenskom slovníku slovenský výraz na toto slovo, ale nie je tam, a preto ho nechávam nepreložené - pozn. J. L.) životom niečo urobiť." Odvaha (identická s psychoanalýzou) a asketizmus (identický s vegetariánstvom)...
   Stern je majstrom, ba priam mágom štýlu. Presnosť snúbiaca sa s fascinujúcou metaforickosťou. Napokon, najlepšie to vystihol Milan Blahynka v recenzii: "... je to ohňostroj, vodopád, lavína postrehov, nápadov, súdov a prehnane príkrych a obdivných, jeho text srší a iskrí, dráždi, podmaňuje a oslobodzuje. Hovorí slovami dnešnej mladosti a nevdojak ich paroduje." Asi presne v tom je jeden z mnohých kľúčov k tejto obdivuhodnej mnohoobsažnej a mnohovýznamovej knihy.
   Nuž a celkom zištne by sme si Sterna mali všimnúť aj pre jeho postoj k Slovákom. V obsiahlom rozhovore v časopise Obrys-Kmen píše: "Česi si vlastne zaobstarali Slovákov najmä preto, aby u nich našli to, čo už dávno zabudli alebo čo azda ani nikdy nemali - vášeň, nehu, slovanstvo... Chytrým psychologickým trikom a ideou ,českoslovenstva' potom túto stratenú časť svojej osobnosti spätne do seba integrovali."
   Na začiatku som napísal, že Sternova kniha ma presahuje. Najťažšie sa píše práve o takýchto knihách, v recenzentovi ostáva zlý pocit, že nepovedal všetko a že to, čo povedal, nepovedal presne... Na záver však pre Jana Sterna jedna nezlomyseľná otázka. O Freudovi, ktorého obdivuje, sa vyjadrí, že je meštiak ako prasa. Prečo prasa? Neprezradil tu Stern potláčanú chuť na dobrú pečenú chrumkavú bravčovinu...?

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]