Priznám sa, že patrím medzi posledných Mohykánov, ktorí si píšu životopis po starom, teda od začiatku, hoci už 20 rokov si väčšina demokratických svätcov uvádza curriculum vitae opačne, čiže od súčasnosti spravidla po 19. november 1989. Niektorí odvážlivci siahajú aj do hlbšej minulosti, ibaže z nej dôsledne vynechávajú všetky údaje, ktoré by kazili starostlivo pestovaný anjelský, hrdinský alebo disidentský imidž.
   A tak dnes už takmer nikto neštudoval v období 1948–89 na vysokej škole politickej, či nepracoval v aparáte ústredných výborov KSČ a KSS, najmä nie najznámejšie demokratické ikony, ku ktorým sa máme so zbožnou úctou modliť, veď vždy neúnavne liberalizovali spoločnosť a nepretržite demontovali totalitný režim. Navyše – musíme denne zo všetkých strán počúvať, ako horlivo hromžia na niekdajšie mocenské inštitúcie, ktoré voľakedy sami stelesňovali, ale to v súčasnosti už – prirodzene – nie je pravda.
   Najväčším hriechom je vo všeobecnosti nahlas pripomínať uvedené skutočnosti a absolútnym zločinom je verejne poukázať na konkrétne osobnosti, osoby a osôbky, ktorých sa to najkrikľavejšie týka. V týchto prípadoch sa tiež neomylne uplatňuje opačná logika, teda chrabrí ochrancovia aktuálnej politickej mytológie či aspoň mediálni strážni psi demokracie sa nezaoberajú nespochybniteľnými faktami o nehynúcich zásluhách demokratických svätcov o nastolenie a upevňovanie diktatúry, ale dolu hlavou či hore nohami začnú zápalisto obviňovať každého, kto iba upozorní na jasnú reč historických prameňov a dokumentov, čo sa už samo osebe generálne pokladá sa trestuhodné znesväcovanie idolov a symbolov našej snehobielej prítomnosti.



Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)