konečne sa mi už najedz, moja roduverná Slovač, dosýta sa najedz, prejedz, dojedz. Veď si to zaslúžiš. Veď si sa už dosť toľko nahladovala, že nám to už ani tá ľahkoverná cudzina nechce veriť. V období svojho takzvaného či vojnového alebo prvého štátu či následného štyridsaťročia si spoznala, čo je to núdza a hlad, takže si zaslúžiš, aby si sa mala tak, ako sa máš teraz, keď žiješ v analogickokonkurenčnom Švajčiarsku z dvojnásobných platov. Napokon tomu len sama sebe môžeš vďačiť, že si znovu dala svoje volebné hlasy tým, čo ti to sľubovali a čo ťa nikdy nesklamali ani nesklamú.
   Lenže ty, Slovač moja najrodnejšia, radšej veríš protištátnej propagande akejsi »skupinky« ako vlastnej každodennej skúsenosti. Tak ťa osprostil bývalý zločinný režim...
   A tak sa nečuduj, že tí, čo ti teraz vládnu, z tvojich daní okrem svojich káuz musia zaplatiť aj tvoju ideologickú prevýchovu. Napokon... v časoch Tretej ríše vraj odsúdenec na smrť musel sám platiť všetky výdavky za svoju popravu.
   Pred pár dňami som znudene sedel v čakárni jedného nemenovaného úradu a mimovoľne som zbadal na stolíku štôsik akýchsi brožúr. A keďže som si zabudol vziať na čítanie Steelovej ostatný román alebo aspoň strhujúci bestseller Zločiny komunizmu a nezodpovedne som sa nudil, zodpovedne som si z tých brožúrok jednu vzal a láskyplne sa do nej začítal.
   Dielko to bolo na vskutku absolútne dokonalej vydavateľskej i polygrafickej úrovni. Na kvalitnom kriedovom papieri s kvalitnými farebnými reprodukciami a s kvalitnými informáciami. Nič podobné som v ostatnom čase nevidel okrem propagačnej volebnej brožúrky jedného kandidáta na prezidentský úrad (ktorý sa ním však vďaka všetkým bývalým, budúcim, ba aj tomu najjedinejšiemu Bohu nestal). Fascinujúcostrhujúci je už titul tohto literárnopolygrafického veľdiela.
   Gurmán na Slovensku.
   Na každej strane je farebná reprodukcia jedla niektorej reštaurácie na Slovensku.
   Okrem toho informácie o špecifikách tejto reštaurácie v rôznych svetových jazykoch, aby sme boli spravodliví, zavše aj v tej našej slovenčine.
   A popritom aj - ceny. Otváram náhodne túto vzorovú ukážku či ukážkový vzor našej reálnej trhovomafiánskoekonomickej súčasnosti - na strane 38. Naozaj náhodne.
   Hotel Poľana - Zvolen. Fritované hruštičky v palacinkovom cestíčku s s vanilkovým krémom zdobené karamelom.
   Cena 642 Sk - 16 euro.
   Hotel Limbach v Limbachu na strane 50 nám zasa ponúka Kačicu na piemontský spôsob s hriankou a hruškou williams plnenou slivkovým lekvárom.
   Cena 897 Sk - 23 euro. (Pevne a roduverne sa nádejám, dôchodcovský návštevník tejto reštaurácie, že obsluhujúcemu čašníkovi zaokrúhliš cenu o 3 Sk na rovných 900 Sk).
   Reštaurácia Paparazzi v Bratislave zas ponúka Portským vínom marinované filety z lososa, špenát a sépiovú omáčku za maličkosť - 965 Sk - 24 euro.
   A tak ďalej, a tak ďalej. Čítal som ako vo vytržení a unášal sa radostným nadšením nad tým, že teraz si z mojej dôchodkovej istoty obohatenej o milosrdnú tisícovku budem môcť dovoliť zájsť do ktorejkoľvek z týchto reštaurácií.
   Ba dokonca v reštaurácii Rokoko v Košiciach si s chuťou pochutím na bravčovej panenke s krustou zo slaniny, preliatou omáčkou z červeného vína.
   2280 Sk, to jest 57 euro.
   Tak sa to píše na str. 80. Hneď z úradu som sa rozbehol za ženou, aby sme sa dohodli, kam sa pôjdeme najesť.
   Tak veru, tak veru, tak... Najedz sa konečne, Slovač. Čo Slovák, to Európan. Čo Európan, to gurmán. Nuž - gurmáni celého sveta, spojte sa...

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]