STANISLAV ZEMAN

O starci a poušti

Obětovali starého muže
A vyhnali do pouště
Aby ulehčili svému hříchu
Pak holdovali v čisté víře
Nad stopami mizícími v písku
Jako by už nebylo cesty
K poslednímu soudu


Na klávesnici osudu

Chvění prstů
Opuštěných žen
Na klávesnici osudu
Černý je smutek v poctivosti
Bílá je poctivost ve smutku


Po svatováclavském posvícení

Ticho vane od hřbitova
Všechno již bylo řečeno
V kostele i u muziky
Náves mlčí jako zařezaná
Také o světských
Nepřijeli letos



ONDREJ ŽÚDEL

Neverí nikto nikomu

Kde sú tí dobrí ľudia
z dedinských dvorov,
ktorí vítali hostí
chlebom.

Laterna magika
rozšírených zreníc
šelmy.
Kto sa opovážil
priblížiť
k jej brlohu.
Fotobunkové bránky
preverujú hostí
až do špiku kostí

Ani priateľov už nepúšťame do domu.
Neverí nik nikomu.

Pravda je vzdialený
príbuzný,
ktorého smrť
už neoplakávame.
Pravdy dnes
zomierajú samé
ako bezdomovci v kanáloch
a žijú iba v našich snoch.



KATARÍNA HUDECOVÁ

Paradoxy
Tešila sa známa pani:
nemusí stáť na banány!
To len banány dnes stoja !!! -
aj keď je ich ako hnoja.

Susedské vzťahy
Najnovšie internetom
hovorí s celým svetom,
len najbližšiemu svetu
nepovie ani vetu.

Zákon k psoch
Komu fandia
naše zákony:
Ľudia z cesty! -
pes je na koni.

Premnožený (sú)druh
Politik, ktorý
podniká túry
z jednej do druhej
nomenklatúry.

Prepriahanie
Neraz gazda zistí,
že prepriahla darmo:
vôl zostal ten istý -
iné je len jarmo.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]