ale nie romány alebo básne. Od toho vás odrádzam na základe vlastnej a veruže dosť bohatej skúsenosti. A vôbec nie z konkurenčnej ziskuchtivosti, ale z tej najrýdzejšej kresťanskej lásky. Nikdy by som si dušu ani svedomie neobťažkal takým hriechom ako vinou za to, že niekto vinou mojich zlých rád zdochol, pardon, zomrel, zas pardon, navždy musel emigrovať do večných švajčiarskych alebo dvojplatových lovíšť.
   Ak mi celkom neveríte, tak si za svedka volám nikoho menšieho a dôveryhodnejšieho ako baťka Vajanského. Buďte takí láskaví a unúvajte sa do knižnice požičať si memoárovú knihu Janka Hrušovského Umelci a bohémi. Na strane 100 v nej nájdete rozkošnú epizódu. Mladučký Hrušovský sa zdôveril v časoch finálnej verzie c. a k. monarchie na Vajanského s túžbu stať sa spisovateľom. A slávny baťkobard mu takto odpovedal
   - Každé remeslo má zlaté dno, len slovenský spisovateľ má hovno.
   Heroickonežnorevolučne vzdorujem pokušeniu rozpísať sa v tomto fejtóne o tom, že slávny slovenský baťko mu dal tú radu len preto, lebo ako roduverný agent (akosi si nemôžem spomenúť čoho) na tento hanebný a amorálny čin naviedol perspektívneho dôverníka tej istej organizácie Janka Hrušovského a ten zas technického vydavateľského redaktora spomínanej knihy, aby sa táto historka dostala akurát na stú stranu. Prečo práve na stú? Tajnoslužobné psychologické skúsenosti dokazujú, že čitateľ si najľahšie zapamätá okrúhle číslo. Najmä vtedy, ak mu v tomto prípade jeho dvojciferná posledná časť drasticky pripomína jeho súčasnú aj perspektívnu životnú úroveň.
   Ako som však už dobrovoľne a dobromyseľne prezradil (možno štátne tajomstvo) ako člen skupinky ohrozujúcej švajčiarsku víziu našej prekvitajúcej vlasti, nepodľahnem pokušeniu a -
   - a prejdem už konečne k tomu, čo vám chcem poradiť. Píšte... píšte... píšte... listy. Veru áno, áno, listy. V žiadnom prípade však nie listy príbuzným, priateľom ani frajerom alebo frajerkám, ba dokonca ani len partnerom s inou orientáciou. Ba ani našim úradom. Prečo? V základnom východiskovoprogramovom diele ktorejsi našej politickej partaje sa vraj píše, že netreba hádzať perly sviniam...
   Píšte listy na kompetentné (a dobre platené) inštitúcie nášho starého a dobrého svetadielu. Buďte uvedomelohrdoposlušnými predkami občanov budúcej Európy, ktorí sa vraj o dvadsať či päťdesiat rokov budú mať tak dobre ako sa už pred dvadsiatimi či päťdesiatimi rokmi mali. Veď dejiny sa vraj opakujú.
   Ak nám udychčaná a slávna aleluja (v skratke USA) pomôže, tak sa dejiny naozaj zreprízujú a dnešná propaganda nesklame.
   Píšte im svoje najintímnejšie skúsenosti z relácie platov a cien - koľko zaplatíte za lieky, potraviny, knihy a - za všetko, a najmä to, koľko vám z príjmu na konci mesiaca zostane.
   Nech sa svet, to jest výbory a podvýbory inštitúcie, do ktorej ste nedávno zvolili poslancov, dozvie, ako si dobre žijete...

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]