Oslavy 60. výročia Slovenského národného povstania prebehli ako povinnostná spomienka na udalosti druho až treťoradého významu. Osláv v Banskej Bystrici za pochmúrnej hudby a ešte pochmúrnejšej výtvarnej kulisy sa síce zúčastnili "najvyšší predstavitelia" SR, lenže očakávaná osobná účasť vrcholných predstaviteľov štátov niekdajšej protifašistickej koalície celkom zlyhala. Kto spôsobil toto naozaj nečakané zlyhanie? Diplomacia či spomínaní naši "najvyšší"? Veď Slováci r. 1944 sa zmohli vzhľadom na počet svojich obyvateľov na najsilnejší protifašistický odboj!
   Kto teda zlyhal - Európa a svet, ktorí ešte stále o nás nič podstatné nevedia, alebo my sami? Aké signály vysielame našincom i svetu ešte aj v jubilejných dňoch SNP? Strašné. Presne 29. augusta, na výročný deň povstania, vysielal SRo popoludňajšiu diskusiu o význame tejto historickej udalosti. Traja diskutujúci poslanci habkali jedna radosť. Vraj je dobre, že o povstaní diskutujeme, že máme rozdielne názory. To je demokratické a teda povzbudzujúce. Ale že dodnes nemáme jednotný a pevný názor na nespochybniteľné hodnoty ľudového odporu proti fašistickej totalite, to je zarážajúce. V zásadných otázkach ľudskej a národnej existencie držia spolu všetci Poliaci, dokonca i Maďari a Nemci. Len Slováci ústami svojich "politikov" sa umárajú pochybnosťami, či to všetko, čo tu od vypuknutia povstania vzniklo, malo nejaký historický význam. Či nám to dokonca neuškodilo.
   Súčasný poslanec za súčasnú "ľudovú stranu" má dilemu, či SNP nebolo povstaním proti vlastnému slovenskému štátu. Pravdaže bolo, veď prečo by za cenu najvyšších obetí bolo vzniklo? Len treba dodať, že vypuklo po okupácii nemeckými vojskami, pozvanými slovenskou vládnou mocou. Nič vám to nehovorí?
   Iný súčasný poslanec v spomenutej relácii za seba i svoju "liberálnu" stranu vyzdvihol, aké je to úžasné, že sa o zmysle povstania vedú úplne protikladné diskusie. A že na oslavy SNP neprídu najvyšší predstavitelia iných štátov? To je ich vec. My máme povstanie v srdci. Je to ten istý poslanec, ktorý ašpiroval na poslanca EÚ. Vtedy líder zabávačov televíznej relácie 7 s. r. o. o ňom povedal: "Srdcom je na Slovensku, peňaženkou v Bruseli".
   Inými slovami: Slováci, len si voľte! Až do úplného zvolovenia. A myslite aj na to, ako pri ďalšom jubileu povstania budú bublať krasorečnícke výlevy podobných darebákov. A prečo teda tamtí "svetoví" neprišli? Pretože sa sami zhadzujeme, pretože spochybňujeme to najcennejšie, čo sa v našej histórii udialo; národ, ktorý nemá históriu, nemá ani budúcnosť. Ako si nás môžu vážiť iní, keď si nevážime seba samých?
   Tento článek vyšel v Literárnom týždenníku č. 28-29 již 8. 9. 2004, ale přetiskujeme ho, protože je zcela aktuální i pro české čtenáře!

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]