Tak už sme konečne tam, kde sme chceli byť. V Amerike, ak - pravda - New York pokladáme za Ameriku, o čom mnohí - a azda aj oprávnene - pochybujú. Hlavné mesto svetovej politiky (sídlo Organizácie spojených národov), svetového obchodu a svetového zločinu sa načas stalo dejiskom mesiaca veľmi lokálnej kultúry, čiže slovenskej, ktorej v tomto prípade všeličo chýba nielen k svetovosti, ale aj k jej elementárnej úplnosti - z jej organizmu je amputované srdce i mozog, teda literatúra. Áno - počujete, vidíte, čítate a rozumiete dobre - súčasťou preveľmi pochybného podujatia s veľkolepým názvom je divadlo, film, hudba, pantomíma a výtvarné umenie, ale nie písomníctvo. Jednoducho, naša krajina sa prezentuje bez ťažiskového odvetvia každej národnej kultúry.
Niekto by mohol namietať, že v Amerike možno literatúru nepovažujú za umenie. Napokon celý tamojší show-business ťažko pokladať za kultúru, aj keď je celý svet už dosť dlho a veľmi dôrazne konfrontovaný s mimoriadne nástojčivým fenoménom, ktorému sa zvyčajne vraví americký kultúrny imperializmus. Ako pomenovať čudnú akciu v New Yorku? Natíska sa jediné: slovenský kultúrny idiotizmus.
Vrcholom irónie je skutočnosť, že Mesiac slovenskej kultúry v New Yorku usporiadala organizácia sídliaca v jedinej kancelárii s rozlohou 12,6 m2 v budove, ktorej vlastníkmi sú práve slovenské spisovateľské združenia. Prezident Slovenskej republiky, ktorý je - mimochodom - aj členom Spolku slovenských spisovateľov, je v medializovaných tlačovinách podujatia uvedený podľa abecedy na treťom mieste od konca dvadsaťčlenného »poradného výboru«. V takto zverejnenom rebríčku predstihuje hlavu nášho suverénneho štátu celý rad menej významných postáv. V problematicky zostavenom programe sa popri umelcoch zvučných mien vyskytuje všelikto, vrátane dcéry slovenskej pracovníčky amerického veľvyslanectva v Bratislave, ktorá ako mladá úspešná hudobníčka vystúpi v rezidencii stálej misie SR pri OSN.
Škandalózna prezentácia Slovenska bez literatúry nevdojak potvrdzuje, kde sa písomníctvo ocitlo aj na domácej pôde. Veď v čase prehlbujúcej sa vydavateľskej krízy si napríklad istá agentúra prilepšuje »odbornou publikáciou« Slovenský spotrebiteľ na prahu 3. tisícročia. Ide o 82 stránok formátu A4 vložených do šanónu kancelárskeho typu - na časti stránok sa nachádzajú formou i obsahom riedke texty, v ktorých nechýbajú nefunkčne uplatnené nespisovné výrazy, na zvyšku strán sa skvejú najmä fotografie nevysokej úrovne (niektoré zrejme pre veľký úspech a umelecký účinok aj opakovane) a zopár triviálnych grafických prvkov na dôvažok. Neuveriteľné dielo sa predáva významným slovenským firmám za 2500 Sk, čo napríklad pri odbere tisícimi zákazníkmi reprezentuje inkaso 2,5 mil. Sk. Aspoň tento vydavateľský zázrak sa v rámci Mesiaca slovenskej kultúry v New Yorku určite mal prezentovať.
Autor: Pavol Janík
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |