(Spisovateľ, prekladateľ a publicista Ján Majerník jubiluje)

   Renomovaný a originálny básnik, nevšedný a populárny prozaik, skúsený a rešpektovaný prekladateľ i pohotový a prenikavý publicista Ján Majerník sa narodil počas horúceho leta pred 65 rokmi v Senici, ktorá aj vďaka nemu má dnes už prívlastok Literárna. Jeho socha by sa však rovnako dobre mohla vynímať aj na centrálnom námestí v Revúcej, kde sa tiež zaslúžil o vznik Prvého slovenského literárneho gymnázia, na ktorom si dnes s obľubou podávajú kľučky mnohí vrcholní politici a štátnici.
   Absolvoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobil ako učiteľ, redaktor a autor v slobodnom povolaní, bol šéfredaktorom Literárneho týždenníka a predsedom Rady Slovenskej televízie, v súčasnosti je členom Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a podpredsedom Slovenskej asociácie novinárov.
   Spočiatku sa venoval prekladaniu ruskej, ukrajinskej a poľskej poézie (J. Jevtušenko, M. Cvetajevová, T. Róžewicz a iní), debutoval básnickou zbierkou Okamih dospievania (1967), v ktorej uplatňuje virtuózne ovládanie voľného i viazaného verša. Jeho ďalšími úspešnými básnickými knižkami sú zbierky Stalo sa (1970), Skadiaľ (1979), Za svetlom v okne (1982) a reprezentatívny výber z lyrickej tvorby s názvom Voda má čas. Mimoriadny čitateľský ohlas vyvolali jeho satirické diela - súbor esejí, čŕt, úvah a mikropoviedok s hubárskou tématikou Rastú! (1980), ktorý obsahuje humoristicky zafarbené povahopisy autorských osobností modernej slovenskej literatúry (druhé doplnené vydanie s hubárskymi receptami Petra Ševčoviča - 1984), satirické verše Na huby šiel som (1985), zbierka politickej satiry Pornogramy (1991) a súbor krátkych próz Spamäti pero tiká (1998). Vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v najbližšom čase vyjde jeho najnovší satirický hit Ľúbeznosti, v ktorom voľne nadväzuje na dosiahnuté kreatívne kóty predchádzajúcich autorských úsilí v špecifickej žánrovej oblasti.
   K najfrekventovanejším a najobľúbenejším literárnym útvarom Jána Majerníka naďalej patria predovšetkým epigramy. V centre jeho tematického záujmu sa kontinuálne nachádza najmä politika so svojím inšpiratívnym koloritom i personálnym panoptikom. S prirodzenou autorskou radosťou, ktorá spôsobuje aj spontánne čitateľské potešenie, reflektuje obežné dráhy veľkých i malých karieristov, zrkadlí lesk charakteristických stálic aj pávie chvosty epizódnych komét na politickom nebi, pričom sa sústreďuje na všeobecne ľudské dimenzie a intímne psychologické aspekty štátnických vlastností, neduhov a nedostatkov.
   Majerníkova satirická tvorba nie je len úsmevná, ale zavše aj zraňujúco zasahujúca do neuralgických bodov súčasnosti, bolestivý efekt presných a prísnych kritických postrehov však sleduje vznešený a ozdravujúci cieľ ako včasný a správny chirurgický zákrok v chorom organizme pacienta, ktorým je v tomto prípade celá naša protirečivá epocha s jej najrozmanitejšími akútnymi problémami a perspektívnymi rizikami ďalšieho vývoja.
   Ján Majerník ako satirik má za sebou pozoruhodné profesionálne zázemie autorských i prekladateľských skúseností, ktoré obsahujú kvintesenciu najlepších vzorov slovenskej, ale aj inonárodnej (najmä) ruskej literárnej pamäti.
   Zdanlivo nevľúdny pohľad satirika do spodných vôd našej prítomnosti svedčí o jeho úprimnom záujme uvidieť aj v kalnej tekutine mútnej spoločenskej praxe molekuly životodarnej rannej rosy nehynúcej nádeje, ktorá - ako vieme - umiera posledná, preto niet pochýb, že prežije aj nepoučiteľné a nenapraviteľné ľudstvo. Popri formálnej vybrúsenosti Majerníkovej tvorby je jednou z jej vzácnych predností vyvážený prístup k realite verejného života; nevyhýba sa nikomu a ničomu - nešetrí ani jednu zo skupín rozdelenej a znesvárenej pospolitosti. V pôsobivých literárnych obrazoch nájdu svoju podobizeň naozaj mnohí protagonisti bez ohľadu na ich slušnosť či príslušnosť, teda názorovú stádovitosť či politickú stajňu.
   Literárna a publicistická tvorba Jána Majerníka reprezentuje vysokú kvalitatívnu úroveň a myšlienkovú nadčasovosť inak výsostne aktuálneho až naliehavého tematického zacielenia. Popri zaujatí v mene prítomného času si autor zachováva potrebný odstup a nadhľad, takže výsledkom jeho snažení o autentické svedectvo a satirické zdokumentovanie doby, ktorú žijeme, sú metafory významným spôsobom presahujúce pominuteľnosť okamihu a konkrétnych okolností svojho vzniku.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]