VOJTECH MIHÁLIK (30. 3. 1926 Dolná Streda - 3. 11. 2001 Bratislava), básnik, prekladateľ, publicista, národný umelec, člen Spolku slovenských spisovateľov. Jeden z najvýznamnejších reprezentantov slovenskej poézie druhej polovice 20. storočia. Pochádzal z robotníckeho rodinného prostredia, absolvoval katolícke gymnázium v Trnave a Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského) v Bratislave. Pracoval ako vydavateľský redaktor, bol tajomníkom a neskôr predsedom Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktorom i riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V rokoch 1969-71 vykonával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR. Do literatúry vstúpil zbierkou nábožensky ladených básní Anjeli (1947). V nasledujúcej kolekcii sociálne akcentovanej lyriky Plebejská košeľa (1950) sa priklonil k atmosfére novej spoločenskej situácie, čo sa ešte markantnejšie prejavilo v poéme Spievajúce srdce (1952). Súbor básni Ozbrojená láska (1953) je protestom proti novej vlne militarizácie po nedávnych tragických vojnových skúsenostiach ľudstva. Osciláciu medzi polohami občianskej angažovanosti a filozoficko-meditatívnej lyriky reprezentujú básnické diela Neumriem na slame (1955) a Archimedove kruhy (1960). Skladba Vzbúrený Jób (1960) je nesúhlasným výkrikom človeka proti bezmocnosti a pasívnemu prijímaniu krutého osudu. Zbierka Tŕpky (1963) kriticky reaguje na negatívne sociálne úkazy, ktoré pretrvávajú aj v zmenených spoločenských pomeroch. Reflexiou zložitého a konfliktného komplexu vzťahov medzi mužom a ženou je poéma Appassionata (1964) a ďalším zaostrením autorovej optiky na túto tematickú oblasť je kniha veršov Útek za Orfeom (1965). Bezprostredným pozdvihnutím básnikovho hlasu po tragédii v auguste 1968 je bibliofilia Rekviem, na ktorú nadviazala zbierka Čierna jeseň (1969). Návrat k motívom domova a mladosti predstavuje kniha Trinásta komnata (1975). Ľúbostné ozveny zvučia v knihe Posledná prvá láska (1978). Úzkosť z roku 1983 sa sústreďuje na aktuálne politické aspekty ľudskej situácie. Intímnou lyrickou spoveďou je poéma Nárek (1987). Zbierkou satirickej poézie sú Impertinencie a iné smútky (1989), s ktorou súzvučí kniha Pakľúčová dierka (1989). Jánovi Hollému venoval dielo Velebný pán z Maduníc (1990) a Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi skladbu C. k. musicus Mozart (1992). V zbierke Rodisko (1996) rozoznel motivické spektrum svojej tvorby z obdobia 60. rokov. Deťom venoval knižku Kým ja spinkám (1962). Preložil významné diela antickej gréckej a rímskej literatúry a poľskej klasickej i modernej poézie. Básnická hviezda Vojtecha Mihálika bude navždy svietiť na slovenskom literárnom nebi.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)