Redakce Literárneho týždenníka, časopisu Spolku slovenských spisovatelů, se obrátila na účastníky neformálního setkání slovenských literátů (Gabčíkovo, 4. října 2001), mj. i na zástupce Unie českých spisovatelů, se třemi anketními dotazy. Některé příspěvky budeme publikovat i v Obrysu-Kmeni.


   ŠTEFAN BALÁK

   Aké je súčasné spoločenské postavenie spisovateľa, aké sú jeho práva a povinnosti?
   Slovenský spisovateľ, keď použijem športovú terminológiu, je akosi mimo hry. Zasiahne len sem-tam. Pýtam sa, kde je svedomie národa? Kde sú časy, keď básnici a prozaici zreteľne svojím umením a morálnym imperatívom svietili na slovenskom nebi. Viem, že nastáva generačná výmena a pre literatúru nepriaznivé podmienky. Spisovatelia sa prepracovali do úzadia - koho pomocou?! Do hviezdneho popredia sa dostali osôbky z pop music, televízne moderátorky, herci, športovci...
   Vždy ma poteší nové číslo Slovenských pohľadov, reprezentujúcich a pripomínajúce ich podobu Matice..., ďalej LT, ktorý pre každého spisovateľa nájde na jeho vyjadrenie kúsok miestečka..., že funguje Klub spisovateľov - tento kultúrny stánok, kde sa dobre varí, ventiluje a informuje, kde nám po vyrozprávaní nejako odľahne.

   Aký vzťah má súčasná vládnúca moc k dnešnej kultúre, umeniu a najmä k literatúre?
   Doba je hektická, ako to počujem hocikde na ulici. Spisovateľovou povinnosťou je vytvoriť kvalitné básnické a prozaické dielo. Musí si na to pripraviť podmienky, možnosti; hoci sa domnievam, že nie je čas na čistú poéziu, lyriku, nie je čas na román. Samozrejme, že každý spisovateľ sa niečím živí. Mnohým "nezamestnaným" spisovateľom Literárny fond zo svojho mála poskytuje maximum. Uvedomil som si to pri písaní poviedok pre deti Diogenov lampáš. Ba aj teraz, keď začínam písať knižku poviedok Kostolná myš. Istý kamarát prozaik mi povedal, že dnes je urážkou zobrať papier a začať písať, tvoriť. Dával si otázku - Pre koho? A tiež - Za čo? Veď nemá ani na existenčné minimum. Spisovateľ sa dnes radí k tým, ktorým chodia upomienky - vypneme vám elektrinu, telefón...
   Prečo sa obyvatelia Slovenskej republiky rozdelili na dve strany: bohatých a chudobných. Prichodí mi na um Kuzmányho pieseň Kto za pravdu horí - vyberám verš - Kto nad krivdou biednych slzu vyroní... alebo Chalupkove verše Boh do krivdy hromom a junák guľami... Ocitám sa v tejto podobe.
   Dnes byť spisovateľom je skôr urážkou ako poctou. Spisovateľ vegetuje v kúte, kde nemôže presadzovať svoje záujmy a zabezpečovať si životný priestor. Trápi ho národné dedičstvo, štát. Prekvapuje vydieranie súčasnej vládnej koalície Maďarmi. Nie náhodou spoločnosť slovenskej inteligencie Korene vyhlasuje "najvyššiu pohotovosť národných síl" a zvoláva ich za "národný stôl". Upozorňuje na katastrofálny stav našej spoločnosti, prejavovaný úpadkom, rozkladom a ničením všetkých duchovných a hmotných hodnôt nášho národného dedičstva. Sebavedomie...

   Čo píšete, čo by ste chceli a kde knižne vydať?
   Na vydanie mám pripravenú básnickú zbierku Muškáty v oknách, básnickú zbierku pre deti Sto papučiek pre stonožku, poviedky pre deti Diogenov lampáš, preklad chorvátskeho básnika Slavka Mihaliča Pozdrav prázdnemu vrecku.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]