Nepríjemné informácie možno podľa štandardných metód public relations eliminovať ich nahradením inou zaujímavou témou, ktorá upúta pozornosť oznamovacích prostriedkov a verejnosti. Médiá a publikum totiž vždy potrebujú atraktívny príbeh, a tak im ho jednoducho treba poskytnúť. V teórii a praxi informačného priemyslu sa však sotva stretneme s tým, aby sa škandál prekrýval ešte väčším škandálom, ako sa to práve lavínovito uskutočňuje v slovenskej spoločnosti. Ešte neprehrmela aféra spojená so zmanipulovaným tendrom, v ktorom si vláda za niekoľko miliónov objednala víziu Slovenska do roku 2020 v personálne a záujmovo spriaznenej formácii IVO, a už je tu ešte tuhšia káva v podobe údajnej korupcie priamo na vrchole Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorý vedie bývalý riaditeľ analytického odboru SIS. Ten sa mal podľa publikovaných informácií tri dni pred kritickým zasadnutím vlády stretnúť vo večerných hodinách vo vinotéke San Francesco v bratislavskom Starom Meste so svojím známym Milošom Žiakom, ktorý okrem iného zastupoval záujmy izraelskej spoločnosti TBI Holding pri nákupe akcií poisťovne Tatra Sympatia a ktorý je spoločníkom vo firme I.S.S.O., kde nájdeme medzi majiteľmi aj jedného z členov vlády (čo je zrejmý konflikt záujmov), ktorý je navyše členom Riadiaceho výboru boja proti korupcii. Podľa uverejnených správ to bol práve on, kto pomohol počas rokovania vlády riaditeľovi NBÚ dospieť k vládnemu rozhodnutiu zrušiť projekt Govnet/KASROŠ aj za cenu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 850 miliónov korún. Nekontrolovateľné pôsobenie NBÚ vyplýva zo spravodajského preverovania osôb určených pre styk so štátnym tajomstvom, čo v bývalom režime vykonávala ŠtB. V období predchádzajúcej vlády boli niektorí ľudia hrdí na preverenie zo strany SIS, pričom sa logicky vynárala otázka, kto preveruje preverovateľov a osobne ich hlavného šéfa? Niekto by možno dvojzmyselne povedal, že túto previerku urobil čas. Nepochybne to bude rovnako aj v prípade súčasného NBÚ a jeho zatiaľ nedotknuteľného bossa, ktorý môže čokoľvek označiť za tajné a každého vyššieho štátneho úradníka môže zastrašovať spravodajským nepreverením.
Autor: Pavol Janík
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |