HĽADANIE ĽUDSKOSTI V ĽUDSKEJ BYTOSTI

   Slovenská kultúrna verejnosť si čoskoro pripomenie významné životné jubileum Prof. PhDr. Andreja Červeňáka, DrSc., ktorý sa narodil 22. 5. 1932 v Šarišskom Štiavniku. Neúnavný autor odbornej literatúry fundamentálneho významu sa v týchto dňoch opäť prihovoril zainteresovanému okruhu čitateľov svojou najnovšou knižnou publikáciou ČLOVEK V TEXTE s podtitulom Dostojevskij a esteticko-antropologická koncepcia literatúry, ktorou nadväzuje na svoje mimoriadne úspešné vedecké dielo Človek v literatúre z roku 1986. Popredný literárny teoretik, rusista, komparatista, semiotik a organizátor kultúrnych podujatí je autorom štrnástich samostatných vedeckých monografií a redaktorom, editorom a spoluautorom viac ako tridsiatich vedeckých zborníkov. Vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prednášal na Vysokej škole pedagogickej, neskôr na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Pre politické postoje k udalostiam v roku 1968 musel z fakulty odísť a pracoval ako lektor divadiel v Prešove a v Košiciach. Od roku 1977 je opäť vysokoškolským pedagógom, v súčasnosti pôsobí na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde organizuje vedecké konferencie o spisovateľoch, vydáva Almanach Nitra a venuje sa ďalším literárnym aktivitám. Je členom predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a tajomníkom odbočky SSS v Nitre. Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin mu v roku 2000 udelil vysoké štátne vyznamenanie Rad Alexandra Sergejeviča Puškina.
   Autor sa v druhom doplnenom vydaní diela vracia k svojim východiskám, ktoré objavným spôsobom prezentoval pred viac ako štvrťstoročím v rámci prevratnej esteticko-antropologickej koncepcie výskumu literatúry. Celosvetový vývoj medzičasom potvrdil opodstatnenosť a naliehavosť zvoleného filozoficko-metodologického prístupu nielen v rýdzo umeleckých, ale doslova v globálnych dimenziách. Andrej Červeňák prvým vydaním priekopníckej práce podstatne prispel k prekonaniu sociologizujúcich obmedzení v chápaní literárnej tvorby a k vyvolaniu zvýšeného záujmu literárnej vedy o biologické a duchovné konštanty človeka.
   Štruktúra Červeňákovho diela sa odvíja od objasnenia elementárnych problémov umeleckej ontológie, gnozeológie a recepcie cez načrtnutie divergencií a konvergencií procesov vedeckého a umeleckého myslenia, cez analýzu kľúčových fenoménov Dostojevského kreatívnych výkonov až po komparáciu signifikantných artefaktov v slovensko-ruských reláciách. Práve vo finálnej časti druhého doplneného vydania publikácie autor dospieva k pozoruhodnému posunu od skúmania historicky uzavretých a hodnotovo relatívne ustálených etáp literárneho vývoja k odvážnemu nastoleniu paralel s najaktuálnejším prúdením súčasnej slovenskej prózy, o čom svedčia záverečné kapitoly - Ťažkého Rudo Rudý ako palimpest F. M. Dostojevského a najmä Dostojevského stavebnice v tvorbe Jána Tužinského.
   Kniha Andreja Červeňáka Človek v texte predstavuje inšpirujúci príspevok k programovému rozkrývaniu súvislostí, ktoré nám umožňujú vnímať organické spojenie jedinečných a univerzálnych myšlienkových pohybov na pozadí skúmania stále živých ozvien, vibrácií, mutácií, emanácií a impulzov tvorby Fiodora Michajloviča Dostojevského, spisovateľa rovnako ruského ako svetového par excellence. Z Červeňákovho originálneho výskumu vyplýva pre individuálne autorské modelovanie ďalšieho autonómneho vývinu slovenskej literatúry veľa podnetných zistení, pričom v zložitom umeleckom teréne plasticky zobrazuje smer ku skutočnej svetovosti - vedúci nie cez povrchné napodobňovanie a mechanické imitovanie pominuteľných a prechodných módnych vĺn, ale naopak cez rozozvučanie hlbinných membrán vlastnej prirodzenosti, ktorá je v našom prípade nemysliteľná bez slovanského kontextu.

Autor: Pavol Janík


Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)