Nad ďalšou existenciou Ministerstva kultúry SR sa vznáša otáznik. Treba konštatovať, že okrem básnika Miroslava Válka, ktorý bol šéfom rezortu v rokoch 1969-1988, Slovensko nemalo veľké šťastie na ministrov kultúry. S dávkou čierneho humoru možno konštatovať, že najvydarenejším členom vlády zodpovedným za duchovnú stránku našej krajiny bol herec Ladislav Chudík, ktorý počas rekordne krátkeho času (asi 3 mesiacov) stihol v úzkej spolupráci so svojím námestníkom a neskôr následníkom osvetovým pracovníkom Ladislavom (Ágnesom) Snopkom ublížiť slovenskej kultúre tak osudovo, že si nápravu ťažko možno v dohľadnom čase vôbec predstaviť.
Miroslav Válek sa od svojich následníkov odlišoval nielen nesúmerateľnými intelektuálnym dimenziami, ale predovšetkým tým, že stál na strane kultúry, ktorú chránil pred vulgárnymi ideologickými a politickými tlakmi. Ďalší ministri si, bohužiaľ, počínali zväčša úplne opačne, čo dostalo slovenskú kultúru do situácie, že existuje NAPRIEK ministerstvu kultúry.
Úprimne povedané - nerád by som svojím stanoviskom podporil nástup ďalšieho nekompetentného ministra kultúry do funkcie, ktorú by v duchu doterajších tradícií kontinuálne vykonával s cieľom a nadšením demolačnej čaty, ale rád by som v tejto súvislosti pripomenul racionálny postoj, podľa ktorého spolu so špinavou vodou netreba vyliať aj dieťa, alebo prípadne zahodiť celú vaňu. Tú stačí poriadne umyť.
(Autor je tajemník Spolku slovenských spisovateľov)
Autor: Pavol Janík
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |