DEMOKRACIA NIE JE CIEĽ, ALE PROSTRIEDOK

   (Slovo má PAVOL JANÍK, tajomník Spolku slovenských spisovateľov)

   V súvislosti s osobnosťami, ktoré podpísali výzvu Za referendum o vstupe do NATO - Romanom Kaliským, Jozefom Bobom, Jánom Tužinským, Petrom Jarošom, Mikulášom Kočanom a Vojtechom Kondrótom, jeden z provládnych denníkov upozorňuje na skutočnosť, že sú členmi Spolku spisovateľov Slovenska. Môžete to komentovať?
   Pre každého a tobôž pre redakciu provládneho denníka je ľahké zistiť, že aj ďalšie osobnosti, ktoré podpísali uvedenú výzvu - Nora Krausová, Ján Lenčo, Ivan Sulík, Osvald Zahradník, Ladislav Ťažký a Cyril Kraus, sú členmi Spolku slovenských spisovateľov, že Ján Tužinský je predsedom Spolku slovenských spisovateľov, ako aj to, že Spolok slovenských spisovateľov sa nenazýva Spolok spisovateľov Slovenska. Inak chápem netrpezlivosť určitých ľudí, ktorí sa nevedia dočkať urýchleného vstupu Slovenska do NATO, aby v jeho štruktúrach mohli plniť svoje poslanie. Možno málokto na Slovensku vie, že Američania najmä od druhej svetovej vojny a osobitne po japonskom útoku na Pearl Harbor pokladajú vlastných občanov určitých národností za podozrivé osoby, sledujú ich, vo výnimočných situáciách im neumožňujú pracovať v citlivých pozíciách a aj ich preventívne bez súdu internujú. Napríklad najväčší koncentračný tábor občanov USA japonskej národnosti bol v známom Údolí smrti.

   Aký je váš osobný postoj k iniciatíve Za referendum o vstupe do NATO?
   Okrem jednej strany v NR SR majú všetky parlamentné subjekty v programe vstup do NATO, teda občania ich voľbou implicitne vyjadrili podporu tomuto kroku. Nikomu však nemožno brániť, aby sa pri potvrdení osobitne dôležitých rozhodnutí uplatňovali nástroje priamej demokracie, teda referendum. Navyše sa veľká časť voličov na parlamentných voľbách nezúčastnila. Hovorím to s vedomím, že demokracia nie je samoúčelným cieľom, ale funkčným prostriedkom na to, aby bol ľudský život znesiteľnejší, dôstojnejší, krajší a lepší.

   V najnovšom čísle jedného z provládnych týždenníkov Jaroslav Franek žiada ministra kultúry SR Rudolfa Chmela, aby zastavil dotácie časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník, pretože uverejnil recenziu knihy palestínskeho autora Nidala Saleha Proč se vraždí v Izraeli.
   Myslím si, že minister kultúry SR Rudolf Chmel používa vlastný rozum. Dozaista chápe, že ak sa palestínsky autor ohradzuje proti vraždeniu Palestínčanov, nejde o prejav antisemitizmu. A tobôž, ak niekto uverejní recenziu tejto knihy. Uvedený pojem je navyše sporný, pretože Semiti majú meno podľa Noemovho syna Séma a do tejto jazykovej rodiny patria Arabi, Židia, Amhárci, Asýrčania, Aramejci a Feničania. J. Franek by mal teda používať termín antijudaizmus, ale ani o prejav antijudaizmu v tejto súvislosti nejde. Autor N. Saleh kritizuje sionizmus a jeho tragické dôsledky v Palestíne. Má nejaké periodikum túto publikáciu ignorovať? Postup J. Franeka pripomína metódy niekdajšieho ideologického tajomníka ÚV KSS Ľ. Pezlára. V horšom prípade možno jeho úsilie vnímať ako snahu o prenos etnického konfliktu z inej časti sveta do srdca Európy. Verím, že ani v tejto veci nebude úspešný.

Autor: Andrej Maťašík


Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)