Jeden z obľúbených ruských literárnych vtipov hovorí o uchádzačovi o členstvo vo Zväze spisovateľov, ktorí neprečítal ani jednu knihu. Na otázky prijímajúcej komisie reagoval poznámkou, že on predsa nie je čitateľ, ale spisovateľ.
   Na túto anekdotu si často spomeniem v súvislosti s viacerými bohorovnými autormi na Slovensku, ktorí sú evidentne nepoznačení čítaním čohokoľvek okrem vlastných geniálnych textov.
   Redakcia Slovenských pohľadov vyštartovala do roku 1988 pod svojím vtedajším novým vedením (šéfredaktor Rudolf Chmel, zástupca šéfredaktora Ján Štrasser) anketou k 40. výročiu Víťazného februára. Sedemnásť autorov položilo na prvú priečku v kategórii poézie za uplynulých 40 rokov diela Miroslava Válka. Tí z nich, ktorí jeho tvorbu naozaj poznali, uviedli zväčša zbierku Dotyky, prípadne Príťažlivosť, alebo Štyri knihy nepokoja ako celok obsahujúci tri zbierky Dotyky, Príťažlivosť, Milovanie v husej koži a cyklus juvenílií Zápalky.
   Štyria odborníci bez zaváhania uviedli Válkovu poému Slovo - boli medzi nimi dvaja vtedy mladí autori Gustáv Murín a Robert Kotian a jeden umelec v zrelom veku - Július Satinský.
   Za uplynulých desať rokov umelecky ambicióznu literatúru na pultoch kníhkupectiev zrejme už nenávratne vystriedali knižné gýče všetkých druhov. Bez problémov medzi nimi vedie aj publikácia nedávno zosnulého herca Júliusa Satinského, ktorá obsahuje autorove silne zideologizované spomienky na život v Bratislave. Stará ruská anekdota sa stala novou slovenskou realitou.



Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)