Naše niekdajšie prorežimové médiá sa pred trinástimi rokmi šibnutím čarovného prútika (teda odkliatím) mali odrazu stať objektívnymi, nestrannými, nezávislými, demokratickými, slušnými a možno aj etickými. Mnohé z nich by sa dnes už napriek svojim bývalým personálnym i inštitucionálnym ľavicovým konotáciám hrdo uspokojili aj s tým, že sa stali jednostranne pravicovými. Pravda je však taká (a Smena tiež), že zväčša neprekročili svoj tieň a ostali predovšetkým prorežimovými bez ohľadu na režim, o ktorého priazeň a podporu sa uchádzajú mediálnym mixom univerzálnej demagógie.
   Naoko pravicové mediálne impérium nenáhodne vedie predseda predstavenstva s praxou v tlačovom orgáne SÚV SZM a jeho najtvrdšie propagandistické jadro tvoria veteráni ultraľavicového frontu studenej vojny. V kontinuálnej a kontinentálnej klíme západnej politickej a žurnalistickej kultúry by sotva niekto mohol označiť pokojne štrajkujúcich ako teroristov. Veď každý, kto je duševne spôsobilý na právne úkony, vie, že proti takto označeným ľuďom možno legálne použiť akékoľvek násilné prostriedky, vrátane usmrtenia.
   Uvedený jav by však bolo veľmi nesprávne hodnotiť tak, že bývalí profesionálni socialistickí propagandisti dnes už jednoznačne prešli na ultrapravicové pozície, že teda prestali chrániť pracujúcich a začali chrániť záujmy kapitálu aj za cenu streľby do štrajkujúcich. To by bol kardinálny historický omyl. Profesionálni propagandisti by totiž rovnako vehementne vytiahli svoje perá aj proti štrajkujúcim za socializmu a bez váhania by podporili aj akýkoľvek zásah mocenských zložiek bývalého režimu. Jednoducho - sú vždy na strane moci a nikdy nie na strane slabších.
   Situáciu eklatantne dokresľuje autor, ktorý celé štyri desaťročia pôsobil v tlačovom orgáne ÚV SZM v Prahe, a dnes to dotiahol až tak ďaleko, že v pokročilom dôchodcovskom veku používa pojmy ako takzvané národnooslobodzovacie hnutie, takzvané mierové hnutie, národnooslobodzovací terorizmus, falošné sovietske úsilia o odzbrojenie atď. Zrejme si nevšimol, že "falošné sovietske úsilia o odzbrojenie" umožnili víťazstvo USA v studenej vojne, zmenu režimov vo východnej Európe, rozpad samotného Sovietskeho zväzu a že jemu osobne umožnili dospieť až do tohto štádia propagandistickej nepríčetnosti.
   Objektívny pokrok však v mediálnej praxi predsa len nastal. Kým v rámci čistiek po roku 1968 bola uvrhnutá do nemilosti len menšia časť slovenskej literatúry, v súčasnosti je pre absolútnu väčšinu slovenských médií (presnejšie médií na Slovensku) dobrá polovica slovenskej literatúry zlá - v princípe je o nej najlepšie neinformovať vôbec a v určitých situáciách možno o nej dezinformovať bez hraníc, bez zábran a bez elementárneho vzťahu k realite. To nás môže oprávnene povzbudiť a do blízkej i vzdialenejšej budúcnosti naplniť skutočným mediálnym optimizmom.

   Autor je tajemník Spolku slovenských spisovateľov




Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)