Významný slovenský prozaik a esejista Ján Tužinský po doterajších mysliteľsky prenikavých a tvarovo presvedčivých literárnych výbojoch prezentovaných v knihách Bičovanie koní (1983), Straka nekradne (1985), Čakanie (na šarhu) (1987), Kto hodí kameňom (1989), Biliard na streche (1992), Motiviáda (1993), Krypta (1992), Bastard v daždi (1994), Jeremiášov plač (1997), Bledomodrý svet (1998), Sklené oko (2001), Postmoderna alebo Smrť literatúry (2002) programovo sústreďuje v sugestívnom knižnom výbere NIEČO AKO SEN (Vydavateľstvo CCW, Bratislava, 2002) poviedky oscilujúce na rozhraní fiktívnych a reálnych štruktúr narácie.
   Pre kompozíciu literárnych snov v bdelom stave či literárnej skutočnosti v stave hypnózy je rovnako charakteristická spontánna erupcia autorských predstáv, ako aj ich konzekventná racionálna korekcia, dôkladná supervízia z hľadiska logiky a starostlivé detailné cieľavedomé modelovanie vyúsťujúce do dômyselného pointovania.
   Výsledkom prezentovaných autorských úsilí je vytvorenie percepčných predpokladov pre uvedenie čitateľa do bizarného sveta sui generis, v ktorom sa útržky vidín prelínajú s fragmentmi zmyslovo konkrétnych vnemov, vibrácie horúčkovitej a nástojčivo pulzujúcej fantázie sa preskupujú s prekvapujúco presnými i očarujúco pôsobivými obrazmi v labyrinte vynachádzavo rozmiestnených zrkadiel.
   Autor tak komplexne reflektuje človeka a jeho vonkajšiu i vnútornú situáciu, v ktorej sa neoddeliteľne spájajú a funkčne harmonizujú komplementárne racionálne a iracionálne vrstvy bytia, protismerné tendencie a kontrastné motivácie. Originálne autorské riešenia obnažujú a sprístupňujú skryté dimenzie súcna. Vďaka duchovným objavom a textovým vynálezom Jána Tužinského sa vnímateľ stáva priamym účastníkom strhujúcich intelektuálnych a emocionálnych efektov, ktorých výbušný potenciál je vložený do každej ľudskej bytosti.
   V rozličných polohách a podobách autor dedikuje svoje tvorivé vzplanutia živým literárnym a filozofickým odkazom ruskej, francúzskej, nemeckej i latinskoamerickej proveniencie, bez ktorých by bol súčasný stav svetového i slovenského písomníctva jednoducho nepredstaviteľný a nemysliteľný. K tvorivému naturelu Jána Tužinského patrí balansovanie na ostrej hrane smrteľne vážnych posolstiev a duchaplne odľahčených postrehov, schopnosť rozohrať široký register rozmanitých výrazových prostriedkov, zažať farebné spektrum pestrých vizuálnych vnemov a rozoznieť zvukomalebnú škálu hýrivých senzuálnych rezonancií.
   Tajomstvo čitateľskej úspešnosti Jána Tužinského spočíva v tom, že jeho smelé umelecké ciele prestupuje prirodzená túžba človeka po opätovanom porozumení a citovej spoluúčasti na zázraku života, ako aj imanentný pocit sociálnej zodpovednosti. V atmosfére doznievajúcej epizódy postmoderny, ktorá samu seba pokladá za konečnú stanicu všetkých estetických úsilí, autor brilantne vracia do hry životaschopné kreatívne podnety predchádzajúceho literárneho vývoja, ktorý napriek súčasným módnym súmračným prognózam bude pokračovať k dnes ešte sotva tušeným duchovným horizontom. Ján Tužinský nás k nim v mnohom približuje.



Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)