Medzi päťdesiatnikov vstúpil divadelný historik a publicista PhDr. Andrej Maťašík (nar. 14. 8. 1953 v Košiciach). Po ukončení štúdia divadelnej vedy na VŠMU roku 1976 pracoval sprvu ako dramaturg v bratislavskom PKO a v súbore progresívneho Divadla pre deti a mládež v Trnave, kde sa koncom sedemdesiatych rokov sformovala mladá generácia prinášajúca nové umelecké trendy do nášho divadla. Neskôr prešiel na prácu redaktorskú a publicistickú, redigoval časopisy Film a divadlo, Javisko, Teatro. Napísal množstvo recenzií o našej i zahraničnej divadelnej produkcii. Roku 1993 mu vyšla kniha Činoherné divadlo na Slovensku. Pedagogicky pôsobil na VŠMU a od roku 1997 dodnes na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde zastával aj funkciu prodekana. Najdlhšie, od roku 1981, pracoval v Divadelnom ústave, v rokoch 1995-1998 bol jeho riaditeľom (vtedy mal názov Národné divadelné centrum). V tom období zažilo toto pracovisko pod jeho vedením vrchol svojej aktivity. Nikdy predtým ani potom tam nevyšlo také kvantum kvalitných knižných publikácií zo všetkých oblastí divadla a od autorov všetkých názorových prúdov. Ako riaditeľ podporoval vydávanie časopisu Teatro, ktorý roku 1999 zrušili. Založil počítačové spracovanie dokumentárnych fondov ústavu. Trval na pravidelnom hodnotení činnosti divadelných súborov na celom Slovensku. Pod jeho vedením bol pripravený nový Divadelný zákon (proti ktorého prijatiu štrajkovali divadelníci) a ktorý potom bol v NR SR prijatý väčšinou hlasov koalície aj opozície. Dodnes platí. Keď musel po roku 1998 z politických dôvodov opustiť toto pracovisko, stal sa redaktorom Slovenskej Republiky a Nového dňa, kde uverejnil množstvo prenikavých analýz kultúrnopolitickej mizérie našich dní.
Autor: Miloš Mistrík
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |