Toho roku tomu bude presne 30 rokov, čo sa prvý krát objavil Hellerov druhý román Niečo sa stalo (1974). Napriek tomu, že toto dielo nikdy nedosiahlo úspech a odozvu Hellerovho debutového románu Hlava 22, má svoje neodškriepiteľné miesto nielen v americkej, ale aj svetovej literatúre a zaslúži si patričnú pozornosť zo strany čitateľa. Niečo sa stalo prezentuje satirický pohľad na mašinériu a absurditu obchodného sveta potierajúceho spoločenské hodnoty a individualitu jednotlivca.
Hlavný hrdina, Bob Slocum, zamestnanec úspešného, ale nemenovaného podniku v stredných rokoch, sa tak ocitá vo večnom kolobehu každodennej pretvárky a falošných intríg, tápajúci v sieti čiernobieleho schématizmu, morálnych kompromisov a zdeformovaných princípov. Je to zároveň výpoveď o spoločnosti poznačenej materializmom, duchovným úpadkom, či každodenným strachom zo straty zamestnania, kde sa jediným adekvátnym meradlom úspechu stáva spoločenské postavenie či množstvo nadobudnutého majetku. V širšom kontexte by sme mohli povedať, že román je dômyselnou mozaikou nekonečných sebareflexií, dialógov a úvah vytvárajúcou obraz duchovnej prázdnoty a krízy, ktorejkoľvek konzumnej spoločnosti, kdekoľvek na svete. Z tohto uhlu pohľadu je toto dielo aktuálne aj pre dnešného slovenského, či českého čitateľa, ba čo viac, akoby spomínaný román bol šitý na súčasnú transformujúcu sa spoločnosť a ekonomiku, kde stále viac ľudí pohlcujú veľké medzinárodné korporácie s cieľom efektívneho finančného profitu.
Od roku 1989, v prostredí trhovej ekonomiky, ľudia dostali príležitosť usilovať sa o dosiahnutie ľubovoľného postavenia a materiálneho blahobytu, po ktorom túžia, a to v štruktúre nových a povedzme si otvorene, pre mnohých dovtedy aj neznámych pravidiel. Väčšina z nás sa však ocitá v zúfalom zápase o zachovanie vlastnej individuality, morálnych zásad, či obyčajnej ľudskosti, z ktorého sa ľudia ako Bob Slocum vracajú na jednej strane materiálne bohatší, no na strane druhej duševne podlomení, nešťastní a morálne vypriahnutí.
Heller, cez svoj satirický pohľad, odkrýva druhú, odvrátenú tvár každodenného života vo veľkých ekonomických inštitúciách a podnikoch, tlačiacich na jednotlivca v úmernej miere podriadiť sa ich logike. V žiadnom prípade to však nie je izolovaný a beznádejný útek z reality, či zúfalý pokus vrátiť čas naspäť, ale úsilie nepodľahnúť zdeformovaným konzumným hodnotám naštrbujúcich rodinný život, komunikáciu a vlastnú individualitu.
V čase keď Česká a Slovenská republika úspešne vstúpili do "novej" Európy je reálny predpoklad, že stále viac, predovšetkým mladých ľudí sa stane súčasťou silných ekonomických inštitúcií a podobne ako Hellerov Bob Slocum budú čeliť viacerým osobným dilémam v zápase o svoje miesto v spoločnosti. Napriek tomu, že vstup do Únie bezpochyby prinesie množstvo pozitívnych prvkov, spominaný zápas môže byť sprevádzaný množstvom aspektov, ktoré Heller otvorene, bez akejkoľvek komickej masky hrdinu, predostiera čitateľovi. V kontexte spomínanej paralely a aktuálnosti témy je román Niečo sa stalo nielen výpoveďou o kríze konzumnej spoločnosti, ale aj varovaním pred likvidáciou vlastnej identity a morálnych zábran v honbe za materiálnym blahobytom, či spoločenským postavením. Aj keď od jeho prvého vydania uplynulo už 30 rokov, toto dielo slovenskému ako aj českému čitateľovi vrele odporúčam, aby mohol nahliadnúť do rozjareného vnútro bežného človeka exponovaného ako varovný signál a zároveň mal možnosť vyhnúť sa viacerým negatívam spojenými s rozvíjajúcou sa ekonomikou a konzumným spôsobom života.
Česko a Slovensko sú mnohokrát nazývané srdcom Európy a práve zachovaním pôvodných hodnôt, vlastnej identity či individuality v kontexte silnejúcej trhovej ekonomiky môžu byť nazývané srdcom Európy nielen pre svoju geopolitickú polohu, ale aj pre hodnoty, ktoré sa pomaly, ale isto vytrácajú. A práve v tomto spočíva aj autorov odkaz tohto jedinečného románu.
Autor: Ján Kozoň
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |