Slovensko sa od vyspelých krajín odlišuje aj nedostatkom memoárových diel, v ktorých by kľúčoví hráči spoločenského života, vrátane vysokých predstaviteľov spravodajských služieb, predstavovali svoje strategické koncepcie a geopolitické vízie v kontexte rozhodujúcich trendov doterajšieho i predpokladaného civilizačného vývoja, v súradniciach determinujúcich medzinárodných vzťahov a v siločiarach veľmocenských gravitačných polí.
Do tejto situácie vstupuje kniha so signifikantným názvom ÚNOS (Tatramedial, Bratislava 2004), ktorá pochádza z pera exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a člena Slovenského centra PEN Vlada Haratíka, autora štyroch prozaických diel: Vojna psov (vydavateľstvo Kolomana Ketrésza-Bagalu L.C.A., Levice 1997); Slepé uličky (Epos, Ružomberok 2000); Sladký jed (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2003) a MUDr. Láska (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2003). Krstným otcom Haratíkovho knižného debutu bol súčasný minister vnútra Vladimír Palko a jeho dielo Sladký jed bolo v čitateľskej ankete časopisu Literárneho informačného centra Knižná revue vyhlásené za knihu roka 2003.
Publikácia však nepribližuje politické myslenie niekdajšieho šéfa slovenskej tajnej služby, ale beletrizuje proces jeho únosu z Juhoafrickej republiky na Slovensko pred parlamentnými voľbami v roku 2002, ktorý sa uskutočnil ako predvolebný ťah dvoch strán slovenskej vládnej koalície v súčinnosti s viacerými zahraničnými špionážnymi službami. Charakter diela je logickým dôsledkom nepriehľadnuteľnej skutočnosti, že protagonista príbehu a zároveň spoluautor knihy je už niekoľko rokov vystavený prenasledovaniu a trestnému stíhaniu sprevádzanému okázalou straníckopolitickou objednávkou, opakovane prezentovanou vrcholnými predstaviteľmi vlády Slovenskej republiky. Aj týmito javmi sa Slovensko odlišuje od všeobecne uznávaného modelu suverénneho, civilizovaného, demokratického a právneho štátu.
V úvode knihy niekdajší dlhoročný šéfredaktor Hlavnej redakcie programov pre deti a mládež Ľudovít Števko tvrdí, že ide o knihu na jedno posedenie. Dielo si však vyžaduje pozorné štúdium a popri hlavnej beletrizovanej zložke prináša aj viacero pozoruhodných autentických dokumentov. Medzi nimi patrí osobitné miesto výzve skupiny poslancov Národnej rady SR, ktorí upozorňujú Dozornú radu pre kontrolu Interpolového archívu, že vláda SR, Ministerstvo vnútra SR, policajné orgány SR a niektoré súdy stíhaním Ivana Lexu porušujú Ústavu a zákony SR a prostredníctvom zneužívania trestného práva eliminujú svojich politických oponentov. Je zaujímavé, že v skupine protestujúcich poslancov nie je Vladimír Mečiar, ktorý bol premiérom v období Lexovho pôsobenia na čele SIS, ale je medzi nimi napríklad vtedajší poslanec za HZDS a súčasný prezident SR, niekdajší generálny prokurátor ČSFR a docent Právnickej fakulty UK Ivan Gašparovič. Táto okolnosť bude mať dozaista nezanedbateľný význam nielen pre vývoj vykonštruovaných káuz spolitizovanej trestnej mašinérie, nepokryte ovplyvňovanej z najvyšších vládnych miest, ale aj na ďalšie modelovanie mocenských vzťahov medzi exekutívou a hlavou štátu.
V skupine poslancov bol aj rešpektovaný literárny kritik Pavol Števček, ktorý mi v súkromnom rozhovore po voľbách v roku 1998 s hrdosťou povedal, že všetkých kandidátov na poslancov za HZDS preveroval Ivan Lexa, aby sa predišlo možnosti ich budúcej diskreditácie. Reagoval som otázkou, kto preveroval Ivana Lexu, ktorý sa možno prvý stane predmetom diskreditácie. Ani som vtedy netušil, akú prognózu ďalšieho vývoja som nevdojak vyslovil. Vzhľadom na sužujúcu situáciu Ivana Lexu a jeho rodiny, sprevádzanú ponižovaním, zastrašovaním a rozmanitými útrapami, však nechcem túto tému ľahkovážne komentovať či jasnozrivo analyzovať.
Napriek tomu, že kniha neumožňuje pohľad do centra politického pohybu na Slovensku v čase, keď v ňom Ivan Lexa zohrával kľúčovú úlohu, sprístupňuje čitateľom autentické detaily a spravodajské pozadie jeho únosu, ktorý predstavuje jednu z temných stránok moderných slovenských dejín a jeden z flagrantných prejavov arogancie etablovanej štátnej moci. Vzhľadom na exkluzivitu prezentovaného materiálu nepokladám hodnotenie úrovne literárneho spracovania diela za rozhodujúci atribút jeho čitateľskej príťažlivosti.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)