Darmo som hľadal v Krátkom slovníku slovenského jazyka z r. 1997, ako sa správne píše slovo, ktoré v nežnom novembrovom orgazme pred pätnástimi rokmi splodili Nevedomosť so Zločinom za súhlasného a radostného štrngania kľúčov. A ktoré čoraz temperamentnejšie zasviňuje, odnárodňuje, skozmopolitičťuje reč, ktorá stáročia úspešne vzdorovala nezištnej internacionálnej pomoci našich láskyplných južných susedov.
   Keďže som nenašiel, čo som hľadal, budem to slovo písať foneticky. A nech to čitateľ vníma ako návrat ku koreňom.
   Opérka... Priznám sa, že keď som to slovo čajsi pred desiatimi rokmi počul prvý raz, tak som si ho naivne vysvetlil ako skrátené pomenovanie opernej speváčky... Do smrti nezabudnem na začudovanú tvár môjho nemeckého priateľa, keď som sa ho spýtal, čo to slovo vlastne znamená... Hľadal totiž na Slovensku opérku k svojim dvom deťom a jej práca, ktorú spomínal, nezodpovedala náplni práce opernej speváčky.
   Odvtedy už aj každý nevedomejší a isteže aj nesúčasnejší človek ako ja pozná význam tohoto slova, ktoré sa čoraz agresívnejšie dožaduje domovského práva v základnom slovnom fonde. Nič zvláštne. Aj na slovenský jazykový trh sa tlačí cudzí tovar. V tomto prípade, aspoňže to nech je nám útechou, francúzskej proveniencie. Ach, ach, Milan Rastislav...
   Čajsi (už druhýkrát v tomto fejtóne) pred pár mesiacmi som sa vracal z Nemecka cez Viedeň do mojej rodnej a roduvernej Žiliny. Báječným vlakom železničnej smotánky IC.
   Keďže vo vlaku vždy pôžitkársky a vynaliezavo nadväzujem rozhovory so spolucestujúcimi, najmä ženského pohlavia, a od nedávnej sedemdesiatky aj v prítomnosti mojej manželky, s láskavootcovskou rafinovanosťou som sa spýtal oprotisediacej švárne zadumanej dievčiny, odkiaľže a kamže cestuje.
   A to, čo som sa dozvedel, núkam v tomto fejtóniku. Cestuje z nemeckej jazykovej oblasti na dva týždne domov, k rodičom, na východné Slovensko. Pracuje v malom mestečku v rodine podnikateľa - továrnika ako opérka pri dvojročnom dievčatku. Za byt, stravu a -a týždeň 60 euro. Mesačne je to v prepočte na našu roduvernú slovenskú menu skoro 10 000 Sk. To veru nie je najhorší zárobok. Na Slovensku, našom, tom súčasnom a predbežne ešte nešvajčiarskom a nedvojplatovom. V mestečku a v krajine, kde pracuje, však jedna káva v cukrárni stojí 2 eurá, teda v prepočte 80 Sk.
   A tak ďalej, a tak ďalej --- až do víťazného konca. A prečo práve teraz ide domov? Na dovolenku, odpovedá mi švárna Slovenôčka. Domáci sa rozhodli ísť na dovolenku do Grécka aj s dieťatkom, a tak mi povedali, že musím si čerpať dovolenku... - A to už ako? - pýtam sa ohromene - a to vám za tie dva týždne ani nevyplatia tých mizerných 120 euro?
   Dievčina sa na mňa začudovane a nechápavo pozrie.
   - Pravdaže nie. To by neurobili, hoci sú milionári. Ale dovolili mi každý týždeň desať minút telefonovať s rodičmi, takí sú láskaví. Lenže domáca pani pri mne stojí s hodinkami, aby som ten rozhovor ani len o minútku nepretiahla.
   Utešoval som dievčinku tým, že som jej rozprával o tom, aké platy majú u nás premiéri, poslanci, vyslanci a - a
   A nežne som jej poradil, koho má v budúcich voľbách voliť. Koho? Podľa svojho svedomia, ale najmä skúsenosti...

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]