Hoci nás od nasledujúcich parlamentných volieb ešte delí nemalý čas, súčasné spoločenské ovzdušie je už poznačené akceleráciou predvolebných aktivít politických strán i médií na plný plyn. Ak Gorbačovovu perestrojku v druhej polovici 80. rokov 20. storočia charakterizovala klíma nových vetrov zo starých zadkov, tak terajšiu recykláciu VPN (Verejnosť proti násiliu) na VZV (Verejnosť za verejnoprávnosť) sprevádza atmosféra nových vetrov zo stredne starých zadných d(v)ierok.
Tieto aktuálne poveternostné pohyby na slovenskej politickej, mediálnej a kultúrnej scéne sú vhodnou príležitosťou na hlučnú ventiláciou viacerých tém, ambícií a tendencií, ktoré doteraz bez väčšej verejnej odozvy potichu prúdili len v umlčiavaných opozičných periodikách, a najmä v mlčanlivom závetrí, v tajnostkárskom pozadí a v nevetraných kabinetoch koaličných štruktúr reprezentujúcich dôkladne uzatvorený priestor našej otvorenej spoločnosti.
Aké nepríjemné pachy prináša do vzduchu našich čias čerstvý predvolebný prievan? Je ich niekoľko a všetky sú nám povedomé či priam dávno dobre známe. Teda nijaký nový smrad pod slnkom, ani pod Hríbovou lampou v STV. V rozvirovaní zatuchnutých a(tmos)fér opäť hrajú vedúcu úlohu tí, ktorí hrávali vedúce i hlavné úlohy už vo všetkých dejstvách tragikomédie našich novodobých národných dejín.
Donedávna boli na Slovensku iba dva úspešné mediálne projekty v oblasti súkromného podnikania - jeden rozhlasový a jeden televízny, pričom obidva vznikli v politickej réžii HZDS a jej večného predsedu Vladimíra Mečiara, obidva sa však od svojho vzniku, teda od udelenia vysielacej licencie profilovali proti HZDS a proti Mečiarovi, ale - čo je smutné - aj proti konštituovaniu modernej samostatnej demokratickej Slovenskej republiky a proti slovenskej národnej kultúre.
Šéf rádia Twist sa navyše od vzniku svojej rozhlasovej spoločnosti dodnes neúspešne usiluje o to, aby verejnoprávny Slovenský rozhlas nemal možnosť vysielať reklamu, čiže aby ju mohli vysielať iba súkromní vysielatelia. O jeho dlhodobých strategických záujmoch i schopnostiach svedčí fakt, že momentálne svoj útok na rozhlasovom trhu vedie s podporou vplyvných súkromných televízií okľukou cez úder na STV. Slovensko by však nemalo byť v Európe pokusným králikom na výkon neeurópskych politických, ekonomických a mediálnych experimentov.
Vznik a expanzia nových úspešných mediálnych konkurentov stupňuje ich vzájomné zákulisné i verejné zápolenie do podoby horúcej marketingovej vojny, ktorá sa v tejto etape vývoja javí ako totálna.
Treba poznamenať, že rádio Twist dlhodobo žilo z roznecovania politických vášní, zo zosmiešňovania všetkého slovenského a aj jeho literárna relácia moderátora Dada Nagya programovo ignorovala národne orientovanú časť slovenskej literatúry, teda prinajmenšom jej dobrú polovicu. Dado Nagy, ktorý nič netuší o slovenskej literatúre, pokračoval v spolupráci s nevzdelaným vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom a spol. aj vo verejnoprávnej STV. To, že nesledovanú reláciu D. Naga súčasný riaditeľ STV zrušil, je jeden z mála pozitívnych činov jeho manažmentu.
S rovnakým ocenením treba prijať krach jednostranného poloamatérskeho zabávača Milana Markoviča, o ktorého oprávnene nemá záujem už ani jedna televízia na Slovensku, ba ani v blízkom zahraničí. Vzhľadom na to, že aj on dlhodobo profitoval zo zosmiešňovania všetkého slovenského, bolo by načim, keby hľadal uplatnenie v niektorej z krajín, ktorým táto poloha imponuje. Treba poznamenať, že sa o to neúspešne pokúšal. Intelektuálne subštandardný Markovič sa tiež blysol rečami o švajčiarskej audiovizuálnej tvorbe, ktorá však - napriek dlhodobej hospodárskej prosperite Švajčiarska a na rozdiel od Slovenska - nemala v predchádzajúcich desaťročiach nijaké tradície. Čiže iba v tejto oblasti sme sa práve likvidáciou systematickej produkcie filmovej a televíznej tvorby zatiaľ stali druhým Švajčiarskom.
Počúvať teraz výzvy za záchranu národnej kultúry a identity zo strany renomovaných odporcov slovenskej štátnosti má čaro nefalšovanej absurdity. K opakovaniu naučených fráz patrí príspevok Štefana Skrúcaného, ktorý evidentne prehovoril nad rámec dodaného textu a vzhľadom na svoju (ne)znalosť televízneho prostredia verejne vyhlásil, že STV vysiela reláciu Mojsejovci, čo - samozrejme - správne uniklo všetkým objektívnym médiám a ich nezaujatým komentátorom.
Dravci súkromného biznisu si odrazu dojemne všimli, že v STV sa uskutočňuje čoraz zreteľnejšia privatizácia, ale v čase, keď som sa na túto skutočnosť už neraz upozorňoval v opozičných médiách, dôsledne mlčali - zrejme ticho dúfali, že nebudú z tejto privatizácie vylúčení. Hnutie, ktoré je ideologickým a politickým pokračovateľom pronacistického režimu vojnového slovenského štátu, sa však nemieni s nikým deliť o svoj totalitný vplyv, teda ani so svojimi dočasnými koaličnými partnermi, s ktorými je v principiálnom historickom konflikte. A tak nám "zbožní demokrati" podobne ako ich vojnoví predchodcovia a povojnoví "ľudoví demokrati" názorne ukazujú, ako si predstavujú svoje ovládnutie silových, spravodajských a ideologických štruktúr, vrátane školstva a STV, na večné časy.
O medzinárodnom rozhľade našich svetaznalých televíznych expertov svedčí aj fakt, že sa ich nezávislé myslenie začína a končí v korelácii s Českou televíziou, hoci pre Slovensko a jeho televíziu sú podstatnými porovnateľnými európskymi referenčnými rámcami rakúske, dánske, nórske a švédske skúsenosti.
Popri téme STV nové vetry prinášajú aj závan iných spoločenských súvislostí. Pred očami verejnosti sa formuje generačné zoskupenie moderných strán - Aliancie nového občana, ktorá reprezentuje liberálny stred, Smeru, ktorý je mierne vľavo od stredu, a Slobodného fóra, ktoré je mierne vpravo od stredu politického spektra. Cieľom črtajúcej sa formácie je vytlačenie extrémnej pravice i extrémnej ľavice, ako aj eliminácia nacionalistických politických subjektov, vrátane jednej zo súčasných strán vládnej koalície. Ak sa im podarí aktivizovať mladých voličov a osloviť prvovoličov, ktorí dozaista využijú svoje čerstvo nadobudnuté volebné právo, môže byť podobná "operatívna kombinácia" s podporou vplyvných medzinárodných štruktúr prekvapujúco úspešná.
Vzrušená mediálna atmosféra posledných dní zatienila fakt, že informačné impérium Alexeja Fulmeka vydáva denník Sme už aj pod názvom Národná obroda, pričom predplatitelia, ktorí doteraz odoberali oba denníky, budú odteraz dostávať za svoje peniaze dvakrát tie isté noviny s dvoma rozličnými názvami a môžu sa ísť sťažovať na najbližšiu lampáreň. Táto fraška dokresľuje prehlbovanie demokratických pomerov na Slovensku, najmä rozširovanie plurality a slobody médií, teda predovšetkým nezadržateľný rast slobody majiteľov médií, ktorí sa stávajú jedinými vlastníkmi jedinej mediálnej zjavenej pravdy.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)