Vraví sa, že ryba smrdí od hlavy, kultúra od ministerstva a ministerstvo od ministra. V tomto zmysle od nového ministra kultúry Slovenskej republiky Františka Tótha očakávam hlbokú, rýchlu a radikálnu reformu rezortu, ktorý je chorý, prehnitý a zapáchajúci na všetkých poschodiach riadenia práve preto, že ho doteraz riadili a doriadili ľudia, ktorí síce možno viac alebo menej rozumeli umeniu či osobitne literatúre, ale boli absolútne neschopní riadiť čokoľvek, vrátane samých seba.
Preto na rozdiel od emocionálnych až hysterických výlevov rozličných jednotlivcov, ku ktorým patria tak duše umelecké, ako aj duše stranícke, ba i duša prezidenta Slovenskej republiky, úprimne vítam, že konečne bude rezort racionálne riadiť skúsený manažér, ktorý vie, čo je právo, ekonomika, rozhodovanie, pružné riešenie, komunikácia s odborníkmi, uvedomuje si dôsledky vlastného konania a všetkých konkrétnych krokov, postupov a opatrení.
Sympatické mi je aj jeho názorové smerovanie založené predovšetkým na osobnej slobode každého človeka, ktorá je prirodzene ohraničená iba slobodou a dôstojnosťou iných ľudí. Som presvedčený, že to je premisa všetkých skutočných spisovateľov.
V slovenskej kultúre - počnúc jej ministerstvom, pokračujúc "mimorezortnou" STV a končiac menej vplyvnými profesionálnymi inštitúciami - vládnu mafie, klany, priateľstvá a nepriateľstvá, a najmä ambiciózni jednotlivci, ktorým chýba talent, rozum i elementárna česť.
Treba jednoznačne konštatovať, že súčasný tzv. grantový systém MK SR sa postupne vďaka idiotizmu väčšiny dobre platených ministerských úradníkov "zdokonalil" k absolútnej nefunkčnosti, ak jeho zmyslom nebolo práve znefunkčnenie slovenskej národnej kultúry, niektorých jej súčastí a osobitne literatúry.
Rok 2005 je zatiaľ vyvrcholením aktuálneho katovania slovenského písomníctva. Je šiesty mesiac roka a na MK SR sa ešte len rozbieha schvaľovanie žiadostí o štátne dotácie na rok 2005 (!!!). Tento prejav krajnej nekompetentnosti draho plateného aparátu MK SR organicky sprevádzajú absolútne disproporčné zloženia komisií, iracionálne rozhodovanie, arogancia byrokratov a zákerné praktiky ďaleko za hranicami zdravého rozumu a etiky.
Komisia pre umelecké časopisy schválila pre časopis Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník dotáciu bez určenia jednotlivých nákladových položiek, ktoré si malo stanoviť vedenie redakcie podľa reálnych potrieb. Napriek tomu z MK SR prišla zmluva o poskytnutí dotácie, ktorej súčasťou je určenie dotácie len na dve presne stanovené nákladové položky - na tlač a na honoráre za text, teda bez honorárov za obrazové materiály a najmä bez ostatných osobných nákladov, ktorými možno ako-tak odmeniť činnosť redakcie. To, že z dotácií principiálne nemožno hradiť mzdy, pokladajú dobre platení ministerskí úradníci už niekoľko rokov za samozrejmosť.
Generálnemu riaditeľovi sekcie umenia MK SR som oznámil, že takúto zmluvu s MK SR nepodpíšeme. Presvedčil ma, aby sme ju podpísali a prišli zároveň so žiadosťou o zmenu účelu dotácie, ktorej on vzápätí do desiatich minút vyhovie. Odovzdali sme mu podpísanú zmluvu i žiadosť. Odvtedy uplynulo nielen desať minút, ale viac ako desať dní. To sú spôsoby, ktoré ťažko komentovať a neprekročiť rámce slušnosti.
V komisii MK SR pre spolkové aktivity som mal možnosť byť minulý rok i tento rok jediným členom za najstaršiu a najpočetnejšiu spisovateľskú organizáciu - Spolok slovenských spisovateľov. Vlani to bolo sprevádzané niekoľkohodinovou ostrou hádkou, v ktorej sa mi napriek jasnej početnej prevahe oponentov SSS podarilo zabezpečiť rozdelenie finančných prostriedkov na tretiny - pre SSS, AOSS a ostatných žiadateľov. Prehltol som skutočnosť, že v tretine pre ostatných žiadateľov boli peniaze pre viacerých členov AOSS (teda jej jednotlivých členských organizácií). Zadosťučinením pre SSS bol fakt, že z tretiny pre ostatných žiadateľov sa ušla dotácia aj na konferenciu Medzinárodného fóra Vyslanci Slovanstva, ktoré úzko spolupracuje so Spolkom slovenských spisovateľov.
Tento rok sa situácia dramaticky vyhrotila. Všetko sa začalo úvodným odmietnutím minuloročnej gentlemanskej dohody, spočívajúcej v rozdelení prostriedkov na tretiny - pre SSS, AOSS a ostatných žiadateľov. Výsledkom sú nasledujúce alarmujúce čísla: z celkovej sumy 2 900 000,- Sk má byť vyčlenených pre ostatných žiadateľov 1 396 000,- Sk; pre AOSS 850 000,- Sk; pre SSS 654 000,- Sk, z toho na nerealizovateľné podujatia 385 000,- Sk, teda reálne pre SSS 269 000,- Sk.
Samozrejme - z tretiny pre ostatných žiadateľov sa neušla dotácia na tohtoročnú konferenciu Medzinárodného fóra Vyslanci Slovanstva na tému Bytie a čas (kultúry), hoci som na druhom zasadnutí komisie podrobne vysvetlil, že podujatie tohto typu sa musí postupne pripravovať rok vopred a že je už kompletne pripravené, vrátane príspevkov zo zahraničia. Zdôraznil som, že medzi autorov príspevkov patria poprední spisovatelia, ako aj expremiér a súčasný vedúci Kancelárie prezidenta SR akademik prof. PhDr. Milan Čič, DrSc., prezident Únie českých spisovateľov básnik Karel Sýs a tajomník ÚČS literárny historik Alexej Mikulášek, hlavný redaktor medzinárodného edičného projektu Literatura s hvězdou Davidovou.
Na zasadnutí komisie aj v písomnej (e-mailovej) komunikácii s predstaviteľmi MK SR som objasnil, že nerealizovateľnosť niektorých konkretizovaných podujatí vyplýva z časových a vecných súvislostí. Je šiesty mesiac roka (!!!) a súťaže, ktoré majú byť podporené, neboli vyhlásené; a naopak - súťaže, ktoré sme vyhlásili, o čom som komisiu informoval, komisia nepodporila.
Zámerne by tiež mala byť podporená medzinárodná konferencia o súčasnej literatúre, ktorú - ako som upozornil komisiu - treba pripravovať s ročným predstihom, a keďže sme dodnes nemali potvrdené finančné zdroje, koferenciu sme ani nezačali pripravovať.
Rovnako majú byť podporené rozličné literárne ceny, pričom interné normy MK SR neumožňujú z dotácie tieto ceny hradiť - ani vo forme finančnej odmeny, ani vo forme vecného daru, ani vo forme umelecky spracovaného symbolu ocenenia. Prostriedky na prenájom miestnosti nepotrebujeme, pretože máme zadarmo k dispozícii napríklad Klub spisovateľov. To, že AOSS odovzdáva svoje ceny v platených priestoroch Zichyho paláca, hovorí len o nehospodárnom nakladaní so štátnymi prostriedkami, ktoré sú určené na podporu literatúry, a nie na platenie nájomného v Zichyho paláci.
Nepodporené majú byť aj kľúčové podujatia SSS, pričom zamietnutie sa odvoláva na formálne dôvody, ale SSS formálnu štruktúru žiadostí spracoval na priamu žiadosť pracovníkov sekcie umenia a sekcie ekonomiky MK SR a presne podľa ich pokynov na zjednodušenie administratívnej náročnosti (!!!).
Ani na členské zhromaždenie by SSS podľa komisie nemal - prvý raz v histórii - dostať podporu z MK SR, hoci ide o elementárnu otázku fungovania SSS, kde sa riešia koncepčné otázky literatúry a inštitucionálneho literárneho života v domácich i medzinárodných reláciách, vrátane činnosti Vydavateľstva SSS a časopisov SSS - Literárny týždenník a Dotyky. Upozornil som komisiu aj na skutočnosť, že na členskom zhromaždení sa tradične zúčastňujú popri členoch SSS z celého Slovenska aj zahraniční partneri, predstavitelia významných kultúrnych ustanovizní, cirkví a náboženských spoločností, zástupcovia vrcholnej štátnej reprezentácie a pracovníci médií.
Bez podpory majú zostať aj odbočky SSS, hoci som zdôraznil, že sme jediná spisovateľská organizácia, ktorá má organizačné štruktúry pôsobiace aj mimo Bratislavy.
Som presvedčený, že tento zákerný a nekompetentný postup zo strany komisie, ktorej členmi sú aj pracovníci MK SR, nezostane bez adekvátneho riešenia zo strany nového ministra kultúry SR Františka Tótha, ktorý iste môže efektívnejšie čeliť arogancii a svojvôli ministerských byrokratov ako predseda SSS. V tomto zmysle vítam iniciatívu Aliancie nového občana zrušiť úrad pre štátnu službu. Moc na ministerstvách, vrátane ministerstva kultúry, má patriť ministrom ako ústavným činiteľom, ktorí nemôžu byť bezmocní proti úradným aparátom sformovaným podľa toho, kto je koho kamarát alebo spolužiak.
Ministerstvo kultúry bezodkladne potrebuje vážny i odvážny chirurgický zákrok zameraný na urýchlené odstránenie personálnych nádorov a legislatívno-ekonomických metastáz, ktoré sa prejavujú aj v disproporcii jednotlivých oblastí umenia. Napríklad - SND, ktoré programovo neuvádza novšie ani staršie pôvodné dramatické diela, ročne spotrebuje len na mzdových prostriedkoch 100 miliónov korún, pričom slovenská literatúry má žiť (živoriť) bez miezd. Bez radikálnej terapie slovenská národná kultúra zahynie pod bujnejúcimi bunkami parazitnej byrokracie. Verím, že minister kultúry SR František Tóth je správny muž na správnom mieste, ktorý túto operáciu historického významu zvládne v mene záchrany a oživenia duchovného života slovenskej spoločnosti.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)